28/03/2024
𝐃𝐧𝐞𝐬 𝐨𝐬𝐥𝐚𝐯𝐮𝐣𝐞𝐦𝐞 𝐃𝐞𝐧̌ 𝐮𝐜̌𝐢𝐭𝐞𝐥̌𝐨𝐯, 𝐚 𝐳𝐚́𝐫𝐨𝐯𝐞𝐧̌ 𝐧𝐚𝐣𝐯𝐚𝐜̌𝐬̌𝐢𝐞𝐡𝐨 𝐮𝐜̌𝐢𝐭𝐞𝐥̌𝐚 𝐬𝐥𝐨𝐯𝐞𝐧𝐬𝐤𝐞𝐣 𝐡𝐢𝐬𝐭𝐨́𝐫𝐢𝐞 𝐉𝐚́𝐧𝐚 𝐀𝐦𝐨𝐬𝐚 𝐊𝐨𝐦𝐞𝐧𝐬𝐤𝐞́𝐡𝐨
Na Slovensku a Česku oslavujeme 𝑫𝒆𝒏̌ 𝒖𝒄̌𝒊𝒕𝒆𝒍̌𝒐𝒗 𝒐𝒅 𝒓𝒐𝒌𝒖 1955. 28. marec pritom nie je náhodný. V tento deň si totiž pripomíname výročie narodenia Jana Amosa Komenského.
Osobnosť 𝑱𝒂́𝒏𝒂 𝑨𝒎𝒐𝒔𝒂 𝑲𝒐𝒎𝒆𝒏𝒔𝒌𝒆́𝒉𝒐 patrí k výrazným postavám českej a svetovej kultúry. Jeho myšlienkové dedičstvo je predmetom záujmu nielen českých, slovenských, ale aj zahraničných komeniológov, filozofov, pedagógov, teológov, filológov, literárnych historikov a i. Komenský sa narodil zhruba sto rokov po objavení Ameriky K. Kolumbom.
Jeho rozsiahla tvorba svedčí o tom, že sa stal objaviteľom prirodzenosti dieťaťa. Celé jeho dielo, a to nielen vychovávateľské, ale aj filozofický a teologický systém slúži ľudskej prirodzenosti, ktorej reformou školstva, výchovy, poznania, politiky a náboženstva chce zabezpečiť optimálny rozvoj. Po celý svoj život sa usiloval odstrániť všetky formy represie, potláčajúce ľudskú prirodzenosť.
Preto navrhuje odstrániť zo škôl ubíjajúce bifľovanie a deklamáciu dlhých textov a najmä upustiť v školách od telesných trestov a bitia žiakov. Školy sa majú zmeniť na „officiny humanitatis“ (dielne ľudskosti). V náboženskej oblasti nikto nemá byť utláčaný pre svoje náboženské presvedčenie, sloboda svedomia má byť obhajovaná ako najvyššia hodnota.
𝑼𝒏𝒊𝒗𝒆𝒓𝒛𝒊𝒕𝒂 𝑲𝒐𝒎𝒆𝒏𝒔𝒌𝒆́𝒉𝒐 𝒗 𝑩𝒓𝒂𝒕𝒊𝒔𝒍𝒂𝒗𝒆 je v svetovej sieti univerzít jedinou univerzitou, ktorá je pomenovaná po J. A. Komenskom. V histórii Univerzity Komenského sa objavili návrhy na premenovanie univerzity. Publikovaním textu chceme informovať nielen akademickú obec, ale aj širokú verejnosť o jeho biografii a o diele. Osobitne si všimneme aj vzťah Komenského ku Slovensku.
𝑱. 𝑨. 𝑲𝒐𝒎𝒆𝒏𝒔𝒌𝒚́ prežil v r. 1592 - 1670 dramatický a plodný život. Bola to doba mnohých rozporov a protikladov, keď sa vytvárali základy novodobej európskej spoločnosti. V 16. storočí sa zrodila reformácia (luterská i kalvínska), ktorá nadviazala na nápravné myšlienky J. Husa a husitského hnutia. Konflikt stavovskej moci českých krajín s programom reformácie a habsburgského rodu s programom rekatolizácie vyvrcholil stavovským povstaním proti Ferdinandovi II. v r. 1618 - 1620. Tým začal tridsaťročný boj o moc v Európe, ktorý trval až do uzavretia Westfalského mieru v r. 1648. Sympatie Komenského boli na protihabsburgskej strane, kde do tzv. corpus evangelicorum patrili severoeurópske a západoeurópske krajiny. Porážka českých stavov hneď v druhom roku tejto vojny postihla nielen český národ, ale i osobne Komenského.
𝑱. 𝑨. 𝑲𝒐𝒎𝒆𝒏𝒔𝒌𝒚́ bol príslušníkom a biskupom Jednoty bratskej, založenej v roku 1457. Táto cirkev, ktorá uskutočňovala ideál očisťovania kresťanstva mierovou cestou, nebola nikdy príliš početná, ale jej podiel na kultúrnom živote bol mimoriadny. Komenského predchodcom v Jednote bratskej bol Jan Blahoslav, biskup, významný historik a spisovateľ.
Dielo, ktoré 𝑱. 𝑨. 𝑲𝒐𝒎𝒆𝒏𝒔𝒌𝒚́ zanechal, bolo inšpirované antikou a kresťanstvom. Nadväzoval na gréckych a na rímskych antických filozofov Sokrata, Platóna, Aristotela, Cicera, Senecu. Z kresťanských autorov mu bol najbližší sv. Augustín (Augustinus). Čerpal aj z ďalších katolíckych autorov M. Kuzánskeho, T. Campanellu a E. Rotterdamského.
𝑴𝒊𝒏𝒊𝒔𝒕𝒆𝒓𝒔𝒕𝒗𝒐 𝒔̌𝒌𝒐𝒍𝒔𝒕𝒗𝒂 𝒑𝒓𝒊 𝒑𝒓𝒊́𝒍𝒆𝒛̌𝒊𝒕𝒐𝒔𝒕𝒊 𝒅𝒏𝒆𝒔̌𝒏𝒆́𝒉𝒐 𝒔𝒗𝒊𝒂𝒕𝒌𝒖 𝒅̌𝒂𝒌𝒖𝒋𝒆 𝒗𝒔̌𝒆𝒕𝒌𝒚́𝒎 𝒖𝒄̌𝒊𝒕𝒆𝒍̌𝒐𝒎, 𝒑𝒆𝒅𝒂𝒈𝒐𝒈𝒊𝒄𝒌𝒚́𝒎, 𝒏𝒆𝒑𝒆𝒅𝒂𝒈𝒐𝒈𝒊𝒄𝒌𝒚́𝒎, 𝒐𝒅𝒃𝒐𝒓𝒏𝒚́𝒎 𝒛𝒂𝒎𝒆𝒔𝒕𝒏𝒂𝒏𝒄𝒐𝒎, 𝒔̌𝒑𝒆𝒄𝒊𝒂́𝒍𝒏𝒚𝒎 𝒑𝒆𝒅𝒂𝒈𝒐́𝒈𝒐𝒎 𝒂 𝒕𝒊𝒆𝒛̌ 𝒓𝒐𝒅𝒊𝒄̌𝒐𝒎 𝒛𝒂 𝒊𝒄𝒉 𝒑𝒓𝒂́𝒄𝒖, 𝒕𝒓𝒑𝒆𝒛𝒍𝒊𝒗𝒐𝒔𝒕̌, 𝒐𝒅𝒉𝒐𝒅𝒍𝒂𝒏𝒊𝒆, 𝒔𝒏𝒂𝒉𝒖, 𝒑𝒐𝒌𝒐𝒋, 𝒓𝒐𝒛𝒗𝒂𝒉𝒖 𝒂 𝒐𝒔𝒐𝒃𝒏𝒚́ 𝒗𝒌𝒍𝒂𝒅 𝒅𝒐 𝒖𝒄̌𝒊𝒕𝒆𝒍̌𝒔𝒌𝒆́𝒉𝒐 𝒑𝒐𝒗𝒐𝒍𝒂𝒏𝒊𝒂. 𝑫̌𝒂𝒌𝒖𝒋𝒆𝒎𝒆 𝒐 𝒕𝒐 𝒗𝒊𝒂𝒄, 𝒛𝒂 𝒛𝒗𝒍𝒂́𝒅𝒂𝒏𝒊𝒆 𝒖𝒄̌𝒊𝒕̌ 𝒑𝒐𝒄̌𝒂𝒔 𝒕𝒚́𝒄𝒉𝒕𝒐 𝒎𝒊𝒎𝒐𝒓𝒊𝒂𝒅𝒏𝒚𝒄𝒉 𝒑𝒂𝒏𝒅𝒆𝒎𝒊𝒄𝒌𝒚́𝒄𝒉 𝒐𝒌𝒐𝒍𝒏𝒐𝒔𝒕𝒊́.