Naked Nomad & Trouble Traveler

12/01/2023

Ahojte, dlhšie som tu nebol. Kde som?

V osobnom živote sa mi udiali veľké zmeny. Za predošlý rok som sa presťahoval do nového mesta; našiel som si novú prácu; a hlavne som stretol Kiku, ktorá rozšírila moju existenciu za hranice snívaného.

Stopovať niekde v zapadákovoch Ázie alebo Afriky bolo obrovské dobrodružstvo. To sa teraz trochu transformovalo - konečne zažívam čo je to mať domov, dobrodružstvo usadenia. Nemyslím ani tak to miesto, aj keď tu máme parádne nezvyčajný podnájom. Myslím ten pocit, že sa mám kde večer vrátiť, a že si spolu budujeme niečo unikátne, bez ohľadu na to, kde sa nachádzame.

A navyše mám stále mladosť, hlavu plnú nápadov, sexuálny apetít, a najkrajšieho človeka po mojom boku, s kým to môžem celé zdieľať. Uvedomujem si, že je to dočasné, že ten život ubehne rýchlo. Aj preto mi je to celé také vzácne.

Vynáram sa teda z temnôt offline sveta, kde mi bolo nihilisticky komfortne. Ale už som zvedavý, je tu niekto v okolí Žiliny? Sme otvorení spoznať nejakých bláznov. :)

Peter Klochy

PS: Hodím pár nápadov ak sa chce niekto prepojiť: game nights; klub predčítania; chaty v prírode...

23/12/2022

Vancouver Canucks - Vancouverské Kosatky

(SK) Zažili sme plavbu rýchlo loďou pomedzi Kanadské fjordy vyrážali sme z Telegraph Cove na Vancouver Islande. Dostali sme skafandre, ktoré boli veľmi teplučké a boli to aj záchranne vesty. Náš plán bolo vidieť veľryby žijúce vo voľnej prírode. Prvú pol hodinu sme nevideli nič. A potom sa zrazu v diaľke objavila veľká plutva. Tak sme sa rýchlo priblížili a bol to Vráskavec Dlhoplutvý. Dokáže sa ponoriť aj na 18 minút. My sme mali šťastie a plával si to niekoľko kilometrov vedľa nás. Ideme ďalej a ako keby sa roztrhlo vrece s vráskavcami. Zrazu sme ich videli asi päť. Videli sme aj tuleňa, ktorý si ležal na chrbte a mal h**e jednu plutvu. Chladil si tým celé telo a chilloval. Po ďalšej hodine sa dostávame na trasu, ktorou plávajú kosatky. V diaľke vidíme prvých päť. Wow niečo neskutočné , vidieť ich ako plávajú pokope v rodinách. Dokopy sme videli asi 26 kosatiek, ktoré si to plávali jedným smerom. Náš kapitán hodil mikrofón do vody a počuli sme ako medzi sebou komunikujú. Cítil som sa ako v dokumente. Všetky kosatky boli rezidentami Kanadských vôd. Kapitán mal obrovsky foťák, ktorými dokumentoval veľryby a dokázal ich aj rozpoznať. Povedal nám rôzne príbehy o niektorých rodinách. Dokonca aj ako funguje komerčný priemysel z kosatkami a niektoré sú v zajatí už aj 30 rokov. Hlavne nepodporujte zábavne parky s kosatkami a radšej chodte na takúto nezabudnuteľnú plavbu. Zachránte W***yho. Kristínka povedala, že najlepší zažítok bol aj tak skakajuci losos po pri lodi haha.
(EN) We experienced a fast boat cruise between the Canadian fjords, departing from Telegraph Cove on Vancouver Island. We were given spacesuits that were very warm and they were also life jackets. Our plan was to see whales living in the wild. We saw nothing for the first half hour and then suddenly a large fin appeared in the distance. So we quickly got closer and it was a Humback whale. It can submerge for 18 minutes. We were lucky and it swam a few kilometers next to us. We go on and it's as if a bag of wrinkles has been torn open. Suddenly we saw about five of them. We also saw a seal that was lying on its back with one flipper up. He cooled his whole body and chilled. After another hour, we reach the route along which Killer Whales swim. We see the first five in the distance. Wow something spectacular, to see them swimming together in families. In total, we saw about 26 killer whales swimming in one direction. Our captain dropped the microphone into the water and we could hear them communicating with each other. I felt like I was in a documentary. All Killer Whales were residents of Canadian waters. The captain had a huge camera with which he documented the whales and was even able to recognize them. He told us different stories about some families. Even how the commercial killer whale industry works and some have been in captivity for 30 years. Above all, do not support amusement parks with Killer Whales and rather go on such an unforgettable cruise. Save the W***y. Kristína said that the best experience was the Salmon jumping around the boat haha.

12/12/2022

(SK) NORTH COAST TRAIL

Letné kanadské dobrodružstvo na Vancouver Islande, alebo North Coast Trail.

Je šesť hodín ráno a my čakáme na našu loďku, ktorá nás zavezie na začiatok trailu. Plavba loďkou bola úžasná, ráno sa všetko zobúdzalo a s nami si dávali preteky delfíny. Vylodili sme sa v divočine kde nič nie je. Sme zabalený aj s jedlom na 8 dni. Divočina čaká len ja a Kristínka, ideme utužovať náš vzťah. Prvý deň bol najhorší deň v mojom turistickom živote. Iba 9 km trasy, no nikto netušil, že to bude najdlhších, najmokrejších a najhorších km, ktoré som kedy išiel a to už mam toho nachodené dosť. Bažina, blato, bažina, blato, sem tam obrovský padnutý strom, ktorý treba preliezť. Je 15.30 a my zisťujeme, že sme iba v polke cesty, začína pršať. Prvé slzičky sú vonku, posilňujeme sa kexíkmi, obliekame pláštenky a ideme sa brodiť ďalej. Ani si neviete predstaviť aké to bolo fyzicky a psychické náročne. Do toho som spadol do bažiny po pás jednou nohou. Tento krát to už boli slzy čo stekali, Kristínke po tvári. Nevedela čo má robiť. Ja som sa nevedel pohnúť. S batohom som mohol mať 120 kilo a toto musela vytiahnuť z blata. Zaprela sa o strom, ktorý bol na šťastie blízko podala mi ruku a vytiahla ma von. Plačeme spolu a ideme ďalej. Chceli by sme aj pridať ale nechceme si ublížiť a tak sa brodíme ďalej. Na šťastie sme to stihli za svetla prichádzame do kempu. Unavení, mokrí, zdeprimovaní ale prvý deň je za nami. Na druhý deň si berieme voľno. Celý deň oddychujeme pri ohni s pohľadom na oceán. Tretí deň začína celkom fajn, 3 hodiny máme super cestu potom začne bažina na ďalšie 3 hodiny. Čo nám dáva opäť zabrať. Potom sa dostávame na pláž, ktorá sa dá prejsť iba keď je odliv, no my máme už príliv. Tak nastáva útek pred vlnami. Čakáme na vlnu, ktorá odchádza od skál a začíname utekať. Schovávame sa za ďalšou skalou na pláži, keď vlny odchádzajú zasa bežíme, takto sme prešli celú skalnatú pláž. Adrenalín v krvi. Držíme sa za ruky a ani sme sa nenamočili. Netušíme, že to najťažšie je iba pred nami. Teraz musíme z pláže vyšplhať na skalu a z nej hneď zo šplhať na ďalšiu pláž. Sú tam laná ale tie skaly sú fakt strmé a máme plné batohy. Takto nás čakali 3 skaly, ktoré sme úspešne zvládli. No ďalšia skala bola peklo. Strmá a hneď zo špičky za išlo dole. V polke skaly bol konár stromu, ktorý sa nedal ani podliezť ani preliezť s ťažkým batohom. Tak Kristínka púšťa batoh dole skalou. Ten sa rozkotúľal ako v akčnom filme a iba vypadávali veci z neho a spadol do rokliny. Potom som to spravil aj ja. Hneď po zostupení nás čakala ďalšia skala. Tretí plač bol tu. Išli sme si tam proste zarevať. Kristínka ma šok, nemôže ani hovoriť. Ja som zliezol po batohy. Trošku sme sa unavení zakempili. Kristínka ide variť jedlo a ja sa prezúvam a idem pozrieť cestu do predu. Ak budú takéto skaly ďalej tak sa do kempu dneska nedostaneme. Bez batohu som po tých skalách lietal a dostal som sa na skalu a videl som až do kempu. Čiže nič ťažké nás už nečaká. Napapkaní prichádzame do kempu ešte pred zotmením. V kempe sú starší páni s USA, ktorí to idú tiež. Jeden pán hneď pribehne k nám a je šťastný, že sme to dali a vraví, že tieto dva dni boli najťažšie aj pre neho. Veľký obdiv dáva nám ale hlavne Kristínke. Hovorí, že klobúk dole. že jeho žena ani nepomyslí na taký hike a nie to ešte to dať. Po tomto dni sme si to začali už užívať aj keď nás všetko bolelo. Ale už cesty šli väčšinou po kamenistých alebo piesočných plážach. Ešte sme mali dobrodružstvo s prekročením rieky. Cez rieku bola vybudovaná kabínka, s ktorou sme sa spustili cez rieku a lanom sme doručkovali na druhý breh. Jeden večer v kempe, si to pláži ku nám mieri macko. Veľký čierny medveď, nás zbadal, pozrel sa na nás otočil sa a šiel si po svojom. Ďalej sa kŕmil po pláži chaluhami. Krásny pocit sledovať ho vo voľnej prírode asi pol hodinu. Naše jedlo sme vyvesili na strom a šli sme spať. Nebáli sme sa a mali sme so sebou aj sprej na medvede. O niekoľko dní neskôr sme sa zohrievali vodu a potom sme sa umývali a Kristínka na mňa kričí medveď a ja rob si srandu. A fakt niekoľko metrov od nás z lesa vybehol menší medveď. Ten ani na nás nepozrel a šiel preč. Koniec dobrodružstva sme zakončili na najsevernejšom bode ostrova, kde bola hmla a malý maják.

Jedlo sme mali rozdelené na každý deň. Hlavné jedlo, ktoré sa zaleje teplou vodou. Oriešky, polievky, sušené ovocie, tyčinky na energiu. Vodu sme si naberali v potôčikoch. Celých 8 dni sme spali v stane. Sprchovali sme sa 3 krát. Stretli sme dvoch medvedíkov, delfíny, orlie bielohlavé, srnky, veveričky. Na niektorých bodoch sa dajú vidieť aj veleby ale my sme to šťastie nemali. Pršalo nám iba prvý deň, inač sme mali krásne počasie. Prešli sme 90 km. Vzťah posilnený môžeme spolu kráčať ďalej.

(EN) NORTH COAST TRAIL

Summer Canadian adventure on Vancouver Island, or the North Coast Trail. It is six in the morning and we are waiting for our boat that will take us to the beginning of the trail. The boat trip was amazing, in the morning nature woke up and the dolphins were having a race with us. We landed in the wilderness where there is nothing. We are also packed with food for 8 days. Only Kristínka and I are waiting for the wilderness, we are going to strengthen our relationship. The first day was the worst day of my hiking life. Only 9 km of the route, but no one knew that it would be the longest, wettest and worst km I've ever ridden. Swamp, mud, swamp, mud, here and there a huge fallen tree to climb over. It's 3:30 p.m. and we find out that we're only halfway there, it's starting to rain. The first tears are outside, we strengthen ourselves with cookies, put on our raincoats and go wading further. You can't even imagine how physically and mentally demanding it was. I fell into a swamp with one leg really deep. This time it was already tears that flowed down Kristína's face. She didn't know what to do. I couldn't move. I could have weighed 120 kilos with my backpack and she had to pull this out of the mud. She catch a tree, gave me her hand and pulled me out. We cry together and move on. We would also like to add, but we don't want to hurt ourselves, so we wade on. Fortunately, we made it before daylight, we arrive at the camp. Tired, wet, depressed, but the first day is over. We take the next day off. We spend the whole day relaxing by the fire with a view of the ocean. The third day starts quite well, we have a great road for 3 hours, then the swamp starts for another 3 hours. Which keeps us busy again. Then we get to the beach, which can only be walked at low tide, but we already have high tide. That's how you escape from the waves. We wait for the wave that leaves the rocks and start running. We hide behind another rock on the beach, when the waves leave we run again, this is how we crossed the entire rocky beach. Adrenaline in the blood. We're holding hands and we didn't even get wet. Little do we know that the hardest part is just ahead of us. Now we have to climb from the beach to the rock and from it immediately climb to the next beach. There are ropes, but the rocks are really steep and we have full backpacks. In this way, 3 rocks awaited us, which we successfully managed. But the next rock was hell. It is steep and went down immediately from the tip. There was a tree branch in the ledge of the rock, which could neither be climbed under nor climbed over with a heavy backpack. So Kristínka drops her backpack down the rock. It rolled like in an action movie and things just fell out of it and fell into a ravine. Then I did it too. Immediately after the descent, another rock awaited us. The third cry was here. Kristina is in shock, she can't even speak. I climbed down to get our backpacks. Kristínka goes to cook food and I change my shoes and go to see the road ahead. If such rocks continue, we won't be able to get to the campsite today. I flew up those rocks without my backpack and got to the top of the rock and could see all the way to the campsite. So nothing difficult is waiting for us. We arrive at the camp before dark. There are elderly gentlemen from the USA in the camp who are also going North Coast Trail. One gentleman immediately runs to us and is happy that we gave it and says that these two days were the hardest for him as well. But he gives us great admiration, especially for Kristínka. Hats off, he says. that his wife will not even think of such a hike and not to give it yet. After that day, we started to enjoy it even though everything hurt. But the roads mostly went along stony or sandy beaches. We still had the adventure of crossing the river. A trolley was built across the river, with which we lowered ourselves across the river and used a rope to deliver to the other bank. One evening in the camp, the bear is heading towards the beach. A big black bear saw us, looked at us, turned and went his way. He continued to feed on seaweed along the beach. It's a wonderful feeling to watch him in the wild for about half an hour. We hung our food on the tree and went to sleep. We were not afraid and we had bear spray with us. A few days later, we were heating the water and then we were showering. And a smaller bear ran out of the forest a few meters away from us. He didn't even look at us and walked away. We ended the adventure at the northernmost point of the island, where there was fog and a small lighthouse.

We had food divided for each day. The main dish, which is poured with warm water. Nuts, soups, dried fruit, energy bars. We collected water in streams. We slept in a tent for 8 whole days. We showered 3 times. We met two bears, dolphins, bald eagles, deer, squirrels. At some points, you can also see the whales, but we were not so lucky. It only rained on the first day, otherwise we had beautiful weather. We traveled 90 km. The relationship is strengthened and we can move on together.

22/02/2022

(SK) Moje dni v Kanade, snažím sa užívať, každé voľno a aj keď prší tak ho nepresedím doma ale idem do galeriek, múzeí, na zápasy NHL. Ak je naopak pekne tak padám von. Bol som lyžovať vo Whisleri čo je najväčší ski rezort v celej severnej Amerike. A poviem vám bola to riadna pecka. Slniečko svietilo a ráno nebolo veľa ľudí. Lyžovať pod takými masívnymi horami a všade na okolo krásne výhľady. Užitý deň na plno. Ďalší víkend sme boli vo Victórii, hlavné mesto štátu Britská Columbia. Galerky, vegan reštaurácie a historické centrum a second hand haha. O týždeň nato sme šli kempovať do Sqaumishu, celá noc pri ohni a večer spanie v aute. Luxus mám vzadu namiesto sedačiek posteľ a svetielka. Bolo to strašne super, žeby začiatky Van života na cestách? Nechajme sa prekvapiť. Už sa mi Kanada dostala pod kožu. Už to bude ťažké odísť.

(EN) My days in Canada, I try to enjoy every free time and even when it rains I don't stay at home but I go to galleries, museums and NHL matches. If, on the contrary, it's nice, then I m going outside. I was skiing in Whisler which is the largest ski resort in all of North America. And let me tell you, it was a real perfect experience. The sun was shining and there weren't many people in the morning. Skiing under such massive mountains and beautiful views everywhere. The next weekend we were in Victoria, the capital of the state of British Columbia. Galleries, vegan restaurants and historic center and second hand haha. A week later we went camping in Sqaumish, all night by the fire and in the evening sleeping in the car. I have luxury at the back instead of seats i have bed and lights. Was it great, it is beginnings of Van's life on the go? Let's be surprised. Canada has already gotten under my skin. It will be difficult to leave.

07/12/2021

(SK) Vybral som sa na trek s Frantom s Českej republiky úplne som zabudol, že ti naši bratia sa ničoho neboja lebo tie ich "hory" majú prechodene krížom krážom. Takže v polke tury sme zistili, že nie je cesty s5 pretože, svah bol strmý a h**e to išlo super ako po schodoch ale cesta dole by bola rýchla a nebezpečná. Pred nami boli vyšlapané stopy v snežiciach, tak sme šli za nimi. V tom Franta vytiahol z batoha český sal, hneď som na nho zakričal nech neblázni a hneď ho schová, że príde lavína :D Až keď sme sa dostali do žľabu, który bol viac zamrznutý ako sme si mysleli, museli sme začať improvizovať a vystruhat si provizórny cepín. A tak zaborit cepín, za pichnúť nohu do steny svahu a ísť h**e. Nechcel som sa pozrieť za seba ale ten výhľad stal zato. Nakoniec sme to vyšli bez problémov ale srdce mi busilo riadne. Za lesom sa nám sneznice stratili a už tam boli iba stopy medveďa. Výhľady stali zato a cesta dolu už bola easy po zjazdovke wow sakra dobry zážitok :)

(EN) I went on a trek with Franta from the Czech Republic, I completely forgot that our brothers are not afraid of anything, because their "mountains" have crossed each other. So in the half tour we recocnize that there is no way back, because the slope was steep and it went up as great as the stairs but the way down would be fast and dangerous. In front of us were traces of snowshoes, so we followed them. Franta pulled a Czech scarf out of his backpack, I immediately shouted at him so he wouldn't go crazy and he would immediately hide it, that an avalanche would come 😃 Only when we got into the gutter, which was more frozen than we thought, ice ax. So sink the ice ax, for prick your foot into the wall of the slope and go up. I didn't want to look behind me, but the view was worth it. In the end, we came out without any problems, but my heart was pounding. Behind the forest, our snowshoes were lost and there were only traces of a bear. The views were the same and the way down was already easy on the slopes wow damn good experience 🙂

17/11/2021

/SK/ Zo Slovenska k moru na bajkoch 🚵

Ako štyria kamoši sme vymýšľali nezvyčajný výlet. Chceli sme sa niekde previezť na bicykloch. Ale kam? Poďme ku moru! Do Chorvátska, tam ešte nikto z nás nikdy nebol...

A tak sme začali veľké prípravy - kúpili sme si spiatočný lístok na vlak, polepili staré bajky (aj kúpili jeden nový) a išlo sa. Veľa sme toho vlastne neplánovali. Akurát sme vedeli, že chceme ísť okolo Balatonu, cez Slovinsko a ako cieľ sme si stanovili pobrežné chorvátske mestečko Umag.

Po zhruba 10-tich dňoch sme došľapali ku Jadranskému moru a cestou sme si to patrične užili. Na začiatku sme zažili obrovské horúčavy, sem tam sme skúšali divoké kempovanie, niekedy bežné ubytovanie, zastihla nás šialená nočná búrka, každodenné kopce, miestami ľudoprázdny vidiek, sem tam sme narazili do tyčky a postretávali sme aj milých ľudí, ktorí hostili štyroch špinavých bajkerov priamo vo svojich domovoch. Jedna rodinka dokonca ráno odišla preč a nechala nám celý dom aj s bazénom.

Keď sa nás domáci sem tam opýtali odkiaľ ideme a kam, niekedy reagovali s úžasom, že sme blázni. A inokedy sa nám smiali, že ideme pomalšie, ako keď idú na bájkový výlet s malými deťmi. My sa asi skôr stotožňujeme s tou druhou verziou. Veď sme sa aj oficiálne nazvali "Pomalé Pedále".

A teraz vám rozpoviem náš príbeh aj prostredníctvom komentárov - nakuknite do nášho malého dobrodružstva skrz pár fotiek a dajte možno vedieť, či máte za sebou (alebo pred sebou) niečo podobné. Hor sa na cestu... A hlavne pomaly. :)

PS: Jurky s nami nešiel aj preto, že v tých dňoch akurát odlietal do Kanady. Pozdravujem tak ďalekého Vancouverčana. 🍁

/EN/ From Slovakia to the sea by bikes 🚵

As four friends we wanted to cycle somewhere we have never been. So we chose Croatian seaside, we repaired our old bikes a bit and we set out on a journey. After Hungary, Slovenia, huge heat, crazy storm, some wild camping, everyday uphills and great people who hosted us, we came to the end. It was short, difficult, fun, easy, slow and wonderful. And now I will tell you our story also through comments next to the photos. Let's begin.

25/10/2021

(SK) Všetko je proste tak ako má byť.

Víza do Austrálie prepadli kvôli COVID-19, no vďaka korone sa na pracovné víza do Kanady, tento rok nehlásilo veľa ľudí a tak moja šanca v lotérii bola veľká. Každý piatok som sledoval či už ma vyžrebovali. Šanca bola veľká. Jedného dňa v práci v kuchyni som niečo hľadal. Kolega sa ma opýtal čo hľadám, a ja že víza do Kanady. Prišiel som domov a našiel som si mail, že ma konečne vyžrebovali. Napísal som to kolegovi a on mi odpísal no vidíš boli bol hrncom :D. Tak sa začali vybavovačky ohľadne víz, všetko som mal dopredu vybavené lebo som vedel, že ich dostanem. Zasekol som sa až na tom, že kanadská ambasáda chce odo mňa výpis z registra trestov z Talianska pretože som tam žil viac ako pol roka. Spravil som všetko preto aby mi to taliani poslali, dokonca som si zaplatil agentúru, ktorá to vybavuje no neúspešne. Už som bol rozhodnutý, že idem do Talianska po tie registre. Medzi tým som napísal kanadskej ambasáde, že tie registre sa ťažko vybavujú lebo je korona, taliani nevedia po anglicky, a že by som tam musel ísť osobne. Na šťastie mi poslali mail, že som dostal víza a že tie registre už zrazu nepotrebujú. Super ide sa do Kanady. Hoc ma tieto registre stáli skoro 200 eur a nikdy som ich nevidel. Nevadí. Mám víza do Kanady. Dúfam, že neprepadnú ako tie austrálske. Už som si našiel aj prácu v reštaurácii vo Vancouveri v downtowne. Na konci online pohovoru mi povedali, že ma berú. Letenky kúpené, good bye party spravené. Však Kanada je pojem. Let bol dosť kruto prísny pretože vedľa mňa sedel pár s malým dieťaťom. Ach ten rev. Ma to až bolelo. Ja som si nasadil slúchadla ale keď som pozrel na letušky, chudinky nezávidel som im to. Výhoda bola, že som sedel v uličke kde sú dvere, tak som mal aspoň priestor na nohy. Ale ten krik sa vrýval pod kožu. Každý let mal asi dvojhodinové meškania. Super dve hodiny revu navyše. Unavený, zničený idem si po batožinu, ktorá tam nie je. Zasa som čakal. Nenašla sa. Výhodou bolo, že som si ten ťažký ruksak nemusel brať na hostel. Tak iba s malým batôžkom si užívam nočnú atmosféru Vancouveru. Na druhý deň, došiel batoh na hostel. Prvý týždeň samé vybavovačky. Ale zároveň po dlhej dobe cestujem, tak si to brutálne užívam. Nové jedlo, mexické tacos, indické samosy a hocičo iné. Veď Vancouver je mix kultúr. Po prvom týždni už nastupujem do reštaurácie. Všetci sú usmievaví, milí a nápomocní. Ukázal som, že Slováci vedia makať, hneď ma zaučili ako vedúceho smeny a po 2 týždňoch mi zdvihli plat. Už som si stihol kúpiť aj auto, namiesto sedadiel vzadu má posteľ. Čisto hippie van pre mňa. A teraz začína to najlepšie. Výlety do kanadskej prírody. Tieto lesy sú brutálne nádherne s výhľadmi na hory, ostrovy a oceán zároveň. Iba chodím po lese a wáukam. Waaau. Zažil som krásny trek, kde nikto nebol. Prekračovanie potokov cez padnuté stromy, Podliezanie padnutých stromov a všade na okolo je ihličnatá džungľa, dvesto ročné stromy a pokoj. Stihol som aj spadnúť, veľké varovanie, že mám dávať pozor na šťastie sa mi nič nestalo. Nikde nikto iba ja, sila, energia a zvuky prírody. Milujem život aký je. Ďakujem.

(EN) Everything is just as it should be.

Visas to Australia were forfeited due to COVID-19, but thanks to covid to work visas to Canada, not many people wanted this year, so my chance at the lottery was great. I watched every Friday whether they picked me up. The chances were great. One day at work in the kitchen, I was looking for something. A colleague asked me what I was looking for and I asked him a visa to Canada. I came home and found an email that they had finally drawn me. I wrote it to a colleague and he wrote it off but you see they were under the pot: D. So the visa handlers started, I had everything pre-equipped because I knew I would get them. I got stuck except that the Canadian embassy wanted an extract from my criminal record from Italy because I had lived there for more than half a year. I did everything to get the Italians to send it to me, I even paid for an agency that handles it unsuccessfully. I've already decided to go to Italy after those registers. In the meantime, I wrote to the Canadian embassy that the registers were difficult to set up because they were covid, the Italians did not know English, and that I would have to go there in person. Luckily, they sent me an e-mail saying that I had received a visa and that they suddenly no longer needed the registers. Great goes to Canada. Although these registers cost me almost 200 euros and I have never seen them. Never mind. I have a visa to Canada. I hope they don't fail like the Australian ones. I've already found a job at a downtown Vancouver restaurant. At the end of the online interview, they told me they were taking me. Tickets bought, good bye party was great. However, Canada is a concept. The flight was bad enough because a couple with a small child was sitting next to me. But that scream. It hurt so much. I put on my headphones but when I looked at the flight attendants, the poor people didn't envy them. The advantage was that I was sitting in the alley where the door is, so at least I had room for my feet. But the scream was ripping under the skin. He had about two hours of delay each flight. Super two hours scream extra. Tired, ruined, I'm going for luggage that's not there. I was waiting again. She didn't find it. The advantage was that I didn't have to take the heavy backpack to the hostel. So with only a small backpack I enjoy the night atmosphere of Vancouver. The next day, the backpack ran to the hostel. at the same time I travel after a long time, so I enjoy it brutally. Fresh food, Mexican tacos, Indian samosas and anything else. After all, Vancouver is a mix of cultures. After the first week, I enter the restaurant. They are all smiling, kind and helpful. I showed that the Slovaks know how to work, they immediately taught me as a shift leader and after 2 weeks they raised my salary. I've already managed to buy a car, it has a bed instead of seats in the back. Pure hippie van for me. And now the best begins. Trips to the Canadian countryside. These forests are brutally beautiful with views of the mountains, islands and ocean at the same time. I just walk in the woods and wow. Waaau. I experienced a beautiful trek where no one was. Crossing streams through fallen trees, Climbing fallen trees and all around is a coniferous jungle, 200 year old trees and peace. I also managed to fall, a great warning that I should watch out for happiness, nothing happened to me. Nowhere is anyone but the power, energy and sounds of nature. I love life as it is. Well thank you. Jakub Jurky Jurkexson instagram: https://www.instagram.com/nakednomad_troubletraveler/

12/09/2021

(SK) Je deň otcov a ja som o čosi bližšie ku tomu svojmu, či už je to, že som vo výške 4000 mnm, čiže bližšie ku nebu alebo, že sa mi môže niečo stať, čiže bližšie ku smrti. Užívam si tento sviatok po svojom adrenalínovo, pretože niekedy dávno mi môj otec venoval darček na Vianoce práve adrenalínový zážitok, paragliding. Za poslednú dobu bol toto najlepší zážitok aký som kedy zažil. Tie zmiešané pocity, radosti, strachu, adrenalínu a dobrodružstva. Proste wOw. Padať z výšky 4 km rýchlosťou 200km za hodinu je proste šupa. Plniť si sny je krásne. Volný pád je extrémne obhajujúci zážitok, pretože sa otvoríme kritickým situáciám v živote a prináša poznanie a pomáha rozširovať vedomie. Užívaj si každý jeden deň.

(EN) It's Father's Day
and I'm a little closer to my dad, whether it's at 4,000 meters above sea level, or closer to the heaven or that something can happen to me, that is, closer to death. I enjoy this feast after my adrenaline rush, because sometimes a long time ago my father gave me a gift for Christmas just an adrenaline rush, paragliding. This has been the best experience I've ever had lately. Those mixed feelings, joy, fear, adrenaline and adventure. Just wOw. Falling from 4km at a speed of 200km per hour is just fantastic. Fulfilling your dreams is beautiful. Free fall is an extremely enriching experience because we open ourselves to critical situations in life and bring knowledge and help spread consciousness. Enjoy every single day.

Zoskok z výšky 4000 mnm brutal zážitok wow. Splneny sen.