Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí., Milan (2024)

19/11/2024

Krátky sprievodca po adventnom Miláne:
⛸ 6. 11. 2024 - 6. 1. 2025 - il Villaggio delle Meraviglie, atrakcie pre deti v parku Giardini Pubblici na Porta Venezia s ľadovou plochou na korčuľovanie.
🎁 30. 11. - 8. 12. - Artigiano in Fiera, najväčší remeselnícky veľtrh na výstavisku Rho Fiera
🎅 1. 12. 2024 – 6. 1. 2025 - Vianočný trh okolo katedrály
🎄 5.12. - 8.12. - Oh Bej, Oh Bej, historicky najstarší jarmok okolo Castello Sforzesco

⛄️ Do vianočnej atmosféry plnej svetiel, dekorácií, farieb a vôní sa môžete ponoriť v Christmas Store & Café na Via Pietro Verri 5. Renomovaný event designer Vincenzo Dascanio tu vytvoril magický svet uprostred luxusnej štvrte módnych butikov.

❄️Ak by to nestačilo, pekné vianočné trhy, ktoré máte z Milána doslova na skok, sú takisto v Bergame, v mestečku Como na brehu rovnomenného jazera, v Monze alebo vo švajčiarskom Lugane.
Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

18/11/2024

Tak tu máme opäť advent. A zatiaľ čo väčšina kresťanov sa ešte len pozerá po adventom venci, my už od včera zapaľujeme prvú zo šiestich sviečok.

Pre vysvetlenie musíme ísť do hlbokej histórie a nájdeme ho niekde medzi historickými dokumentami a legendou. Faktom je, že Milánska arcidiecéza sa riadi starobylým ambroziánskym rítom, ktorý prežil všetky cirkevné koncily a dnes ho používa vyše 5 miliónov veriacich.

Ako to vyplýva z názvu, táto liturgia sa dostala do popredia za čias sv. Ambróza, dnešného patróna mesta a jedného z najvýznamnejších milánskych svätcov. Niektoré jej časti sú však ešte staršie. V časoch prvokresťanskej Cirkvi nebolo ničím neobvyklým, že sa miestne rituály od seba líšili. Až pápež Gregor I. koncom 6. storočia nariadil zjednotenie liturgie podľa rímskych zvyklostí a mnoho pôvodných rítov vtedy zaniklo.

Snahu o jednotný univerzálny obrad pre celú Cirkev otvoril neskôr Tridentský koncil. Pre ambroziánsky rítus, ktorý je oveľa starší ako rímsky, však neznamenal konečnú zastávku. Naopak, jeho platnosť a používane odobril aj pápež Pius VI. Kristov zástupca na Petrovom stolci, vlastným menom Giovanni Angelo Medici, bol totiž Milánčan. Veľké slovo na koncile mal takisto milánsky arcibiskup sv. Karol Boromejský, ktorý vedel, ako je pre mesto a jeho veriacich vlastný obrad dôležitý. A bol zhodou okolností pápežovým synovcom. Tieto rozhodnutia odobril aj Druhý vatikánsky koncil a odvtedy si tu katolíci idú podľa vlastnej šablóny už dlhé storočia.

Preto, keď si všade na svete Západná Cirkev pripomína Popolcovú stredu, v Miláne bežia karnevalové oslavy. Pôst pre Milánčanov znamená najmä odriekanie, nie zdržiavanie sa pokrmu, keďže v nedeľu sa nemá hladovať. Piatky sú naopak dňami pokánia a počas pôstu sa v tieto dni neslávi Eucharistia (sväté prijímanie sa udeľuje iba umierajúcim).

Ambroziánsky rítus má aj ďalšie špecifiká. Napr. pri procesii sa kríž drží obrátene - ukrižovaným k vedúcemu procesie, počas svätej omše sa modlitba Agnus Dei recituje len pri omši za zomrelých, znak pokoja si veriaci vymieňajú pred prípravou obetných darov a obrad lámania chleba predchádza modlitbe Otče náš. Monštrancia si zachovala tvar chrámu a dokonca aj zvony majú v Miláne iný zvuk. Je to spôsobené odlišným mechanizmom, pri ktorom je zvon usadený na kolese, čo mu umožňuje pomalší pohyb.

Zaujímavosťou je, že ambroziánsky rítus sa v 14. storočí na krátky čas usadil aj v Čechách za vlády Karla IV. v dnes už nejestvujúcom Kostole sv. Ambróza. Dodnes sa dodržiava v niektorých taliansky hovoriacich oblastiach vo Švajčiarsku. Naopak, aj v Miláne nájdete miesta, ktoré sa riadia latinským obradom, ako je napr. Universita Sacro Cuore.

Milánska arcidiecéza bola ešte nedávno najväčšou na svete a jej advent sa začína v nedeľu po 11. novembri. Kňazi si počas neho obliekajú rúcho vo farbe „morello“ (šedofialový odtieň) s výnimkou poslednej, predvianočnej nedele, keď je liturgickou farbou biela.

08/11/2024

Miláno je mesto módy, dizajnu, chodí sa sem na futbal i do opery. A veru veľa nechýbalo a mohlo byť aj mestom kúpeľným či dokonca malými Lurdami. Za týmto príbehom sa musíte vybrať do štvrte Isola a verte, oplatí sa.

Kostol Santa Maria alla Fontana nevyzerá zvonku veľmi zaujímavo a tabuľka, ktorá datuje jeho vznik do 16. storočia, skôr pôsobí ako nechcený preklep. Ide však o výnimočné miesto. Vyteká tu prameň, ktorý mal liečivé účinky.

Uzdravujúcu silu tunajšej vody poznali miestni od vekov. Už v 12. storočí, keď bola táto oblasť prakticky samý les a divoká lúka, tu stála malá kaplnka. Schodmi sa dalo zísť k prameňu, ktorého voda pomáhala najmä pri ťažkostiach s kĺbmi, kosťami a reumatizmom. Chýr o zázračnej vode sa dostal až k milánskemu panovníkovi Carlovi II d'Amboise, ktorý sa v chorobe uchýlil k jej účinkom. Za svoje znovunadobudnuté zdravie prisľúbil, že na mieste vybuduje svätyňu.

Tak sa aj stalo. Liečivý prameň sa stal veľmi vyhľadávaným a popri významnej milánskej nemocnici Ospedale Maggiore aj pevnou súčasťou vtedajšej siete zdravotníckych inštitúcií. Denne sem prichádzali stovky pacientov, aby vyskúšali terapeutický účinok prameňa.

Toto miesto je však aj po stáročiach úchvatné. Projekt na jeho vybudovanie bol dlhý čas pripisovaný Leonardovi da Vincimu a Donatovi Bramantemu. Jeho autorom je ale Giovanni Antonio Amadeo, ktorý pracoval tiež na stavbe komplexu Certosa di Pavia či nádhernej kaplnky Colleoni v Bergame.

Horný kostol Santa Maria alla Fontana bol radikálne prestavaný roku 1922 a v tejto forme ho vidíme dodnes. Liečivý prameň fungoval až do 19. storočia, do ničivého požiaru, ktorý zasiahol neďalekú fabriku produkujúcu prírodný asfalt. Toxické látky sa vtedy dostali do podzemných vôd a prameň nenávratne znehodnotili.

Voda, ktorú tu dnes vidíte vytekať z 11 kohútikov, pochádza zo siete milánskeho vodovodu. Napriek tomu sem stále prichádzajú pútnici z celého sveta, aby si vymodlili milosti a zbavili sa trápení. Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

05/11/2024

Onedlho tu máme Advent, ktorý sa v Miláne v tomto roku začína 17. novembra, a s ním prichádza azda to najkrajšie obdobie, ktoré tu môžete zažiť. Predvianočné akcie kulminujú okolo sviatku sv. Ambróza, ktorý je patrónom mesta. A tak okolo 7. decembra môžete obehnúť adventné trhy a historické jarmoky, vidieť rozsvecovanie vianočných stromčekov... a hlavne navštíviť obrovský remeselný veľtrh na výstavisku Rho Fiera, na ktorom sa každoročne premelie viac ako milión návštevníkov.

V prípade, že sa do Milána chystáte, a máte záujem o sprevádzanú prehliadku, môžete ma kontaktovať na [email protected]. K dispozícii som do 10.12. , potom až po Novom roku. Všetky novembrové soboty sú už obsadené.
Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

03/11/2024

Miestom, ktoré by ste počas návštevy Milána nemali obísť, je cintorín Monumentale. Neposielam vás tam preto, že je zrovna "dušičkové obdobie", ale pretože je to kus milánskej histórie a nájdete tu tiež kuriózne náhrobky, sochy aj kaplnky. Odpočíva tu, o.i. spisovateľ Dario Fo, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru; maliar Francesco Hayez, Gaspare Campari, tvorca známeho aperitívu; Carl Thomas Mozart, syn skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý pôsobil ako účtovník na tunajšej radnici či Hermann Einstein, otec Alberta Einsteina.

Cintorín bol otvorený 2. novembra 1866 a ako prvý tu bol pochovaný Gustavo Noseda, talentovaný milánsky skladateľ a zberateľ hudobných rukopisov, ktorý zomrel na tuberkulózu ako 28-ročný. Po demolácii niektorých mestských pohrebísk sa cintorín stal vyvoleným miestom posledného odpočinku členov bohatých milánskych rodín priemyselníkov a obchodníkov, ktorí si tu stavali súkromné hrobky a kaplnky. Ich realizáciu zverili do rúk renomovaných umelcov, sochárov a architektov, a tak sa Cimitero monumentale radí k podobným výnimočným pietnym miestam ako je napr. cintorín Verano v Ríme, či monumentálne cintoríny v Janove, Bresci, Messine a Bologni.

Povráva sa, že na Cimitero monumentale možno pozorovať aj bludičky. Hoci to na prvé počutie znie trochu fantazmagoricky, ide o čisto prírodný úkaz v taliančine nazývaný "fuoco fatuo", pri ktorom sa organické plyny spod zeme dostávajú na povrch a pri kontakte s kyslíkom sa vznietia. Deje sa tak nielen na cintorínoch, ale aj na močariskách či rašeliniskách hlavne počas veľmi teplých letných nocí. Keďže v minulosti si ľudia tento jav nevedeli vysvetliť, dávali ho do súvislosti s dušami zosnulých.

A keď tak stojíte na priestrannom námestí pred cintorínom a tuho rozmýšľate, čo vám tak strašne pripomína, tak odpoveď je, že sú to priečelia niektorých milánskych kostolov. Autor stavby, milánsky architekt Carlo Maciachini totiž zrekonštruoval aj priečelie Baziliky San Marco a Kostola Santa Maria del Carmine vo štvrti Brera. Takmer ako cez kopirák. (Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.)

31/10/2024

Žlté vydlabané tekvice sú v Miláne doma. A nemôže za to halloween, globalizácia ani amerikanizácia. Všetko je totiž inak.
Dnes rušná metropola Lombardie vznikla na močaristých pôdach v dobe, ktorú by sme mohli odborne klasifikovať ako dávno-pradávno. Staré pramene považujú za zakladateľa mesta keltského kráľa Bellovesa. Vtedy sa to tu volalo Medhle–lan (niečo ako "stredozem") a písal sa rok 590 pred našim letopočtom. Predtým tu býval kmeň Insubrov, o ktorých toho veľa nevieme.

Prví Milánčania teda pestovali keltské zvyky a rozvíjali keltské tradície. Medzi iným aj oslavy nového roka, ktoré sa v tom čase konali na prelome októbra a novembra. Išlo o sviatok Samonios (Samahain, Samain). Na tejto keltskej novoročnej párty sa prevažne tancovalo okolo ohňa a ďakovalo za úrodu.

Tekvice sa podľa niektorých historikov pridali k tradícii neskôr práve tu, v Miláne. Patrili totiž k miestnej kuchyni ako vyhľadávaná lacná, no výživná súčasť vtedajšej stravy. Ľudia ešte predtým začali ozdobne vyrezávať podobné duté plody a do vnútra vkladali oheň. Robili tak starí aj prastarí Milánčania a obyvatelia severnej oblasti Brianza, ktorí o Halloweene vtedy nemali ani tušenia.

Zažitý bol takisto zvyk obchádzať večer na prelome októbra a novembra svojich susedov a darovať im oriešky, gaštany alebo ovocie. Išlo o prejav spolupatričnosti a vďaky za dary prírody.
Postupne v povedomí verejnosti nahradila tieto zvyky, často považované za pohanské, kresťanská spomienka na zosnulých a sviatok Všetkých svätých.

Staré tradície sa z pamäte ľudí postupne vytratili, až kým opäť nedorazili v dokonalej komerčnej verzii zo Spojených štátov. Preto aj tu dnes mnohí hľadia na halloweenské tekvice ako na votrelcov. Chyba. Krásne vyrezaní oranžoví svetlonosi na balkónoch, terasách či priedomí milánskych domov, sú tu takmer odjakživa doma. (Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.)

25/10/2024

Benátska radnica včera zverejnila detaily budúcoročného spoplatňovania vstupov do mesta. Vzrástol počet dní aj cena za registráciu. V roku 2025 bude spoplatnených 54 dní.

Od 18. apríla do 4. mája, v máji to budú dni 9, 10, 11, 16, 17, 18, 23, 24, 25 a 30, 31, v júni 1, 2, 6, 7, 8, 13, 14, 15, 20, 21, 22, 27, 28, 29 a v júli 4, 5, 6, 11, 12, 13, 18, 19, 20, 25, 26, 27. Prakticky piatky, soboty a nedele, plus 2. jún, ktorý je v Taliansku štátnym sviatkom.

Vstupný poplatok ostáva v základnej sume 5 euro pre všetkých, čo si vstup zaregistrujú štyri dni pred plánovanou návštevou. Pre tých, čo tak urobia od troch dní alebo vôbec, zaplatia 10 euro.

Ostáva v platnosti vymedzenie času – od 8.30 do 16:00 h, ako aj teritória, ktorého sa toto opatrenie týka (teda staré mesto, a nie ostrovy), netýka sa to ani osôb tranzitujúcich od stanice Santa Lucia, Tronchetto a Stazione Marittima, smerom na zastávky vaporetta a ďalej na ostrovy.

Nemenia sa ani výnimky, na ktoré sa registrácia, resp. poplatok nevzťahuje (rezidenti, deti a pod.) Registráciu treba realizovať na rovnakom portáli, ako minulý rok https://cda.ve.it
Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

14/10/2024

Onedlho si Miláno pripomenie jeden z najsmutnejších momentov vo svojej novodobej histórii. Masaker v Gorle ešte stále rezonuje v spomienkach tunajších obyvateľov. Obeťami boli totiž tí najmenší a najzraniteľnejší - žiaci tunajšej školy. Zomrelo 184 detí.

Písal sa rok 1944 a mesto bolo častým terčom bombardovania. Americkí spojenci mali za cieľ najmä strategické podniky na periférii. 20. októbra 1944 vzlietlo 36 bombardérov z juhotalianskeho letiska v Castelluccio dei Sauri. Ich cieľom bola fabrika Bredda v okrajovej štvrti Sesto San Giovanni. Ďalšie to mali namierené na areál Alfa Romeo v Arese a komplex Isotta Fraschini.

Kým posledné dve operácie prebehli podľa plánu, prvá sa skončila tragédiou. Lietadlá dvakrát minuli cieľ. V takomto prípade sa odistené bomby zhadzovali na poliach alebo nad morom pri návrate na základňu. Veliaci plukovník James B. Knapp sa ale vtedy rozhodol, že ich treba zhodiť okamžite.

Žiaci základnej školy Francesco Crispi v Gorle boli už na zvuk sirény zvyknutí. Hlásila prelet bombardérov a oni mali niekoľko minút na to, aby sa presunuli do protileteckých krytov. Niekto však rozhodol, že im v tento deň tých pár minút stačiť nebude.
O 11.29 hod. 342 bômb s 80 tonami výbušniny dopadlo na obývanú časť mesta vo štvrti Gorla a Precotto. Pod troskami školy zahynulo 184 detí, 14 učiteľov, riaditeľka školy, 4 školníci a jedna zdravotníčka. V celom meste zomrelo na následky bombardovania v tento deň 614 ľudí.

Masaker v Gorle upadol do zabudnutia. Vojna spôsobila ešte väčšie tragédie, ktoré ho prehlušili. Zbombardovanie školy sa do histórie zapísalo ako "zlyhanie misie s vedľajším účinkom"... Až roku 2022 - 78 rokov od tragického omylu, ktorý stál život stovky Milánčanov - Spojené štáty prostredníctvom amerického konzula vyjadrili ľútosť nad týmto činom.

Obyvatelia mesta, ktorí v povojnových časoch sami trpeli biedou, vlastnými silami zozbierali potrebnú čiastku aj materiál, aby na mieste bývalej školy postavili dôstojný pamätník. Odhalený bol roku 1952. Námestie sa dnes volá "Piazza dei Piccoli Martiri di Gorla" (Námestie malých mučeníkov z Gorly). Rovnaký názov má aj nová škola.

Monument nemá len symbolickú hodnotu, ale vo svojom vnútri ukrýva pozostatky obetí bombardovania, ktoré sem boli presunuté z miestneho cintorína. V malej krypte nad fotografiami a hrobom obetí svietia zlatým písmom slová: "Povedal som vám, milujte sa ako bratia"... (Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.)

24/09/2024

Dnes o 12.00 sa otvára predaj vstupenie na Da Vinciho Poslednú večeru v Miláne na mesiac november a december 2024 a január 2025. http://bit.ly/45tUbRL

Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

19/09/2024

Železničiar Valerio Dagnoli až do svojich 47 rokov netušil, že je nositeľom vzácnej anomálie. Lekári ju objavili náhodou roku 1979 pri bežných vyšetreniach v jednej z milánskych nemocníc.
Odborníkov prekvapili výsledky krvných testov, ktoré ukazovali na extrémne vysoké hladiny cholesterolu a tukov, srdce aj cievy boli pritom úplne zdravé. Následné analýzy potvrdili prítomnosť dovtedy neznámej bielkoviny, ktorú nazvali Apolypoproteín A1 – Miláno, podľa miesta, kde bola objavená.

Malé mestečko Limone sul Garda, odkiaľ muž pochádzal, sa razom stalo objektom záujmu výskumníkov. Cez tisíc miestnych obyvateľov sa následne podrobilo dôkladným testom a výskumníci zistili, že väčšina z nich má rovnakú anomáliu. Vďaka záznamom v miestnom archíve a cirkevných spisoch sa podarilo identifikovať dvojicu, ktorej nasledovníci v sebe nosia zmutovaný gén.

Cristoforo Pomaroli a Rosa Giovanelli, ktorí roku 1644 uzavreli manželstvo v tunajšom kostole, priviedli na svet potomkov odsúdených na dlhovekosť. Veľká izolovanosť tohto miesta, ktoré leží medzi jazerom a strmými horami, zapríčinilo, že sa gén odovzdával len v miestnej komunite. Výber životného partnera bol dlho obmedzený a manželstvá medzi pokrvne príbuznými neboli žiadnou raritou.

Unikátna anomália spôsobuje, že jej nositelia sú chránení pred chorobami ciev a srdca, lebo ich neohrozuje vysoký cholesterol. Dnes tu žije okolo šesťdesiat obyvateľov so vzácnou mutáciou, ktorú prenášajú na ďalšie generácie. Len nedávno sa tu narodilo šesť detí s touto nevšednou anomáliou.

Limončania sú na svoj gén patrične hrdí a ešte viac na to, že sa mohli zúčastniť na výskume, ktorý táto anomália spustila. Vďaka ich nesmiernej trpezlivosti s neprestajnými odbermi krvi sa vzácny apolypoproteín podarilo zreprodukovať a experimentovať s ním pri výrobe liekov proti artérioskleróze. Dlhovekosť na tomto mieste rozhodne nie je výnimkou, no prispieva k nej aj vyvážená strava, priaznivá klíma a pokojný spôsob života.

Mestečko je však známe nielen pre svoju genetickú raritu, no preslávili ho tiež terasovité záhrady s citrusmi, charakteristické úzke uličky s kamennými domami, vynikajúci olivový olej a panoramatická cyklotrasa s úžasnými výhľadmi na jazero Garda. Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

21/08/2024

Deň, keď ukradli Monu Lisu, takéto kuriózne výročie si dnes Taliani pripomínajú.

V roku 1911, v skorých ranných hodinách 21. augusta, ukradol Vincenzo Peruggia, ktorý pracoval v Louvri ako dekoratér, slávny obraz Leonarda da Vinciho Mona Lisa. Peruggia využil, že v pondelok bolo múzeum zatvorené, a nebadane vyniesol dielo von. Podarilo sa mu s ním dostať až do Florencie.

Dva roky si francúzska polícia lámala hlavu, kde sa obraz podel, až Peruggia urobil chybný krok, keď sa pokúsil Mona Lisu predať miestnemu starožitníkovi za pol milióna lír. Natrafil totiž na poctivého obchodníka, ktorý podozrivú transakciu nahlásil na polícii. O dva dni bol už obraz v rukách mužov zákona a Peruggia v cele.

Talianske autority využili, že je slávne dielo na ich území, a predtým, než ho odovzdali Francúzom, vystavili ho po dohode v troch najvýznamnejších galériách. Poslednou zastávkou Mona Lisy bolo Miláno. Obraz dorazil skoro ráno 29. decembra 1913.
Dielo bolo vystavené v Pinacoteca di Brera od 10.00 hodiny a záujem oň bol obrovský. Ako dokumentuje dobové vydanie denníka Corriere della Sera, len v prvej minúte sa predalo 100 lístkov. Skutočný nával však nastal po 17.00 hodne, keď bolo z rozhodnutia vlády vstupné zadarmo, aby si ho mohli pozrieť všetci pracujúci. Úradníci aj robotníci mohli v ten deň odísť z práce skôr.

Pred obrazárňou sa vytvoril nesmierny dav. Na miesto muselo doraziť 300 strážnikov a vojakov, aby masu ľudí zvládli. V dvoch vrátniciach a niekoľkých kanceláriách na prízemí galérie zriadili narýchlo ošetrovne. Nekončiaci sa zástup prúdil dnu a von až do tretej hodiny ráno. Vystriedalo sa tu 65-tisíc ľudí.

Podobná situácia sa opakovala aj na druhý deň, hoci vstupné bolo už za poplatok 1 líru. Mnohí však uprednostnili túto možnosť zo strachu, že by ich deň predtým ušliapal dav. Riaditeľ múzea dal pred odchodom diela z Milána rozšíriť správu, že Mona Lisa opustí galériu okolo desiatej hodiny večer. Aby sa vyhol novinárom a zvedavcom, odniesol ju už o šiestej zadným vchodom do svojho bytu a odtiaľ na stanicu. V prvých hodinách roku 1914 ju za hranicami predal do rúk francúzskej polície. (Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí., Mona Lisa pixabay)

17/08/2024

Pustovňa Santa Caterina del Sasso na Lago Maggiore sa pred vami v raňajšom opare vznášajúcom sa nad jazerom objaví ako prízrak. Doslova zavesená na strmej skale ukrýva stáročnú históriu.

Miesto vraj založil bohatý obchodník, a podľa niektorých aj úžerník, Alberto Besozzi. Niekedy okolo roku 1170 sa ocitol v búrke na jazere a v strachu o svoj život prisľúbil v modlitbách, že ak z toho vyviazne so zdravou kožou, postaví na skale kostol a načisto sa obráti. Keďže prosby zafungovali, po vylodení Besozzi urobil, ako povedal. Zanechal pozemské statky, dokonca aj manželku, a uchýlil sa na strmú skalu, kde vybudoval malú kaplnku. Zasvätil ju sv. Kataríne a miesto dodnes nesie jej meno. Pôsobili tu dominikáni, karmelitáni aj benediktíni a momentálne tu žijú pátri františkáni z Betánie.

Blahoslavený Besozzi už z pustovne neodišiel. Jeho telo tam dodnes spočíva v presklenej truhle, hoci to, čo môžete vidieť, je len drevený skelet. Kostol je už o niečo väčší od pôvodného. V jeho najstaršej časti je kópia hrobu sv. Kataríny Alexandrijskej na h**e Sinaj. Návštevníci hádžu dovnútra mince, papieriky s modlitbami a aj fotografie, aby náhodou nedošlo k omylu.
Miesto kedysi nebolo až také izolované, no zosuvy pôdy v 19. storočí vzali so sebou prístupovú cestu. Už niekoľko storočí predtým sa na kostol zrútilo päť balvanov, ktoré ostali zakliesnené v streche. Až roku 1910 spadli dovnútra svätyne, no akoby zázrakom nespôsobili vážnejšie škody. Diera po nich je tam doteraz.

Santa Caterina del Sasso však nie je len starobylé miesto. Ak sa sem vydáte po súši, budete môcť využiť moderný výťah, ktorého šachta je doslova vyhĺbená do skaly. Druhá cesta vedie po jazere, z Milána to máte najšikovnejšie vlakom do stanice Stresa a následne prevoznými loďami. (Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.)

11/08/2024

V tomto meste je prvý taliansky mrakodrap, Marek Hamšík tu obúval svoje prvé talianske kopačky a v podzemí tunajšieho hradu žije chrobák, ktorého nenájdete nikde inde na svete. No, ak by vám to nestačilo, Brescia má historické klenoty zo zoznamu UNESCO, antické vykopávky, nádherne zachovalé renesančné budovy, stredoveký hrad aj visiaceho nosorožca. Je to mesto malebných úzkych uličiek, starých okeníc, útulných kaviarničiek a vinární. Vodu si kupovať nemusíte, tečie z rôznych fontánok na každom kroku a kopec atrakcií tu môžete absolvovať zadarmo. No a napriek tomu, že má len niečo do 200-tisíc obyvateľov, funguje tu moderné plnoautomatické metro.

Brescia nepatrí k turistickým vychytávkam, ale keď sem prídete, oprávnene sa opýtate: "prečo?" Prechádzka jej centrom je doslova exkurziou dávnymi storočiami - od antiky až po prítomnosť. Nie je veľa miest, kde môžete obdivovať tak dokonale zachovalé časové vrstvy a pamiatky rôznych historických epoch.

Srdcom mesta je už po stáročia Piazza della Loggia s budovami z obdobia benátskej nadvlády a renesančným palácom, v ktorom dnes sídli miestna samospráva. Zaujímavá je aj hodinová veža zo 16. storočia. Dve postavy, ktoré pravidelne udierajú na veľký zvon, volajú miestni "Màcc de le ure", teda "hodinoví blázni". Krásny ciferník bol vyrobený krátko pred zavedením gregoriánskeho kalendára a označuje ešte starý dátum jarnej rovnodennosti - 11. marca.

Námestie bolo v novodobých dejinách svedkom teroristického atentátu, pri ktorom 28. mája 1974 zahynulo 8 ľudí. Ich pamiatku pripomína jednoduchý pamätník, ktorý je zároveň mementom z tohto temného obdobia.

Kuriozitou mesta je, že má hneď dve katedrály, stojace tesne vedľa seba. Na námestí Pavla 6-teho stojí starý aj nový dóm. Kým novšia stavba je príkladom opuletného baroka, susedný chrám je najväčšou a najlepšie zachovalou románskou rotundou na Apeninskom polostrove.

Za čias starého Ríma si Brescia udržala čiastočnú nezávislosť. Ležala na významnej obchodnej ceste, razila vlastné mince, mala mestský vodovod, kúpele aj chrámy. Zvyšky starovekého amfiteátra, kapitolu, rímskeho fóra a baziliky možno vidieť v archeologickom parku, ktorý je najrozsiahlejším svojho druhu v severnom Taliansku a spolu s kláštorným komplexom Santa Giulia a San Salvatore je od roku 2011 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jeho dominantou je kapitolum z roku 73 nášho letopočtu. Po požiari na prelome štvrtého a piateho storočia bola stavba takmer zničená a znovu vyšla na svetlo až roku 1823. Predtým tu stáli obytné domy a námestie. Chýbajúce časti ruín boli doplnené červenou tehlou kontrastujúcou s pôvodným svetlým kameňom.

Brescia je známa ako „Leonessa d´Italia“ pre svoju nezlomnú vôľu a silu, ktorá odolala mnohým nešťastiam, vojnám, požiarom, katastrofám aj epidémiám. Z každej nepriazne osudu sa vždy dokázala otriasť a postaviť odvážne stále novým výzvam.

Teda, ak dovolenkujete alebo budete dovolenkovať v Miláne, Bergame, pri Lago di Garda alebo Lago d´Iseo a pýtate sa, či sa výlet sem oplatí, nestrácajte čas zbytočnými otázkami. Kým nad tým rozmýšľate, už ste mohli sedieť vo vlaku. (Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.)

02/08/2024

Ak sa chystáte prebrázdiť Taliansko vlakom, mali by ste sa v auguste pripraviť na výrazné omedzenia. Železnice naplánovali na tento mesiac veľké intervencie na posilnenie celej infraštruktúry. Týka sa to všetkých vlakov, teda aj rýchlikov IC/EC a vysokorýchlostných vlakov oboch spoločností. Meškania môžu (a už aj dosahujú) až 2 a pol hodiny a na viacerých úsekoch je doprava úplne vylúčená a nahradená autobusmi. Takisto dochádza k zmenám cestovných poriadkov. Týka sa to trás Turín - Miláno - Benátky, Florecia - Rím, Miláno - Bologna, Rím - Florencia a ďalších. Ak sa chystáte na cesty vlakom, sledujte weby železničných spoločností.

01/08/2024

Ak ste v Miláne bez auta a chcete sa dostať na Lago di Garda vlakom, najbližšie to máte do Desenzano del Garda. Presne 90 minút regonálnym spojom vychladeným na teplotu mäsiarenského mrazáku.

To, že v tomto prípade beriete "prvý strom v lese", nie je vôbec na škodu. Desenzano del Garda je totiž ochutnávkou všetkého, čo jazero ponúka - história, oddych aj zábava. Na jeden deň až až. Atmosféra je tu prímorská, jazero očarí zmesou všetkých odtieňov modrej, zápava kvetov na námestíčkach a farebné fasády domov nechajú odpočívať filtre v smartfónoch, na svoje si prídu aj nákupuchtíví cestovatelia. Pochádza odtiaľto zakladateľka uršulínok Angela Merici aj fenomenálny bežec Marcell Jacobs, ktorému držíme palce na olympiáde.

Milovníkov histórie určite nadchne rímska vila s zachovalými mozaikami, dejiny mesta sú však oveľa dlhšie a siahajú minimálne do doby bronzovej. Vtedy tu stáli nákolné stavby, ktoré sa pre svoju jedinečnosť dostali na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Aj tí, čo nebažia po poznaní, by mali vystúpať na stredoveký hrad, alebo to, čo z neho ostalo, pretože práve odtiaľ sa naskytnú tie najkrajšie výhľady na mestečko a okolie.

Pláže sú kamienkové a miesta je dosť na platených, aj na tých voľných. Okrem všetkých svojich atrakcií je Desenzano del Garda výborným východiskovým bodom na spoznávanie jazera, či už trajektom alebo privátnou jazdou. Za 20 minút ste v Sirmione, za dve hodinky v Limone sul Garda. A za 90 minút naspäť v Miláne.
Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

27/07/2024

Dobrá správa pre milovníkov romantických miest a panoramatických chodníkov - po 12 rokoch rekonštrukcie je pre verejnosť opäť prístupná Via dell'Amore v Národnom parku Cinque Terre. Chodník, ktorý spája dedinky Manarola a Riomaggiore a je označovaný za najromantickejší na svete, museli zatvoriť roku 2012, keď jeho časť zničil zosuv pôdy. História tejto cesty, ktorá je miestami doslova vrazená do skaly (čo vysvetľuje prečo rekonštrukcia trvala tak dlho) je ale úplne prozaická. Chodnik vznikol pri hĺbení tunelov pre železničnú trať roku 1920 ako komunikácia pre robotníkov, ktorí na stavbe pracovali. Potom sa to vylepšilo, lebo sa na ňom začali schádzať zaľúbenci z dvoch mestečiek.

Do 8. augusta si prechádzku po Via Dell'Amore budú môcť vychutnať výhradne rezidenti, následne bude otvorený pre všetkých záujemcov. Aby sa ale zabránilo masívnej invázii turistov, ktorí na otvorenie chodníka čakali viac ako desaťročie, prístup bude limitovaný, a to na 400 návštevníkov denne. Lístok sa bude dať objednať on line alebo kúpiť na mieste.

A čo povedať k samotnej lokalite Cinque Terre? Niekto to už napísal za mňa na krásnu farebnú kachličku na panoramatickej vyhliadke nad dedinkou Manarola. Nápis hlása - "Benvenuti in Paradiso" (Vitajte v raji) a pri pohľade dolu neostáva nič iné len súhlasne pokývať hlavou. A teda nielen pri pohľade dolu, ale aj h**e, doprava, doľava či na horizont nekonečne modrého mora, ktoré splýva s čistou oblohou, na pastelové fasády domov kontrastujúce so zeleňou strmých kopcov a stredomorskej vegetácie. Pripomína to milú detskú skladačku, ktorá lahodí oku aj duši.

Cinque Terre, teda konkrétne Monterosso al Mare, Vernazza, Corniglia, Manarola, Riomaggiore, sú dedinky, učupené jedna za druhou na strmých skalách lemujúcich Ligúrske more. Slovíčko „terra“, ako sú historicky označované, v tomto regióne znamená zem, obec, dedina. Pre ich výnimočný autentický pôvab a prirodzené začlenenie do tunajšieho prostredia boli spolu s priľahlým Porto Venere a ostrovčekmi Palmaria, Tino e Tinetto roku 1997 zapísané do zoznamu UNESCO. O dva roky neskôr tu bol zriadený národný park s chránenou morskou oblasťou. Dnes je primárnym zdrojom príjmov turizmus, no v minulosti tu ľudia pestovali vinič a živili sa rybárstvom.

Charakteristickým znakom oblasti sú pastelové fasády domov, na aké možno naraziť v celej Ligúrii. Vraj pomáhali rybárom orientovať sa pri návrate domov (s farbosleposťou sa evidentne nerátalo). Cinque terre preto do bodky vystihujú význam slova „malebný“. Skutočne vyzerajú ako namaľované na horizonte morskej hladiny. Preto sem prúdi toľko ľudí, takže okrem vizuálneho zážitku tu možno na vlastne koži zažiť overturizmus v praxi. Benátky sú oproti tomu šuviks. V rade treba často čakať aj na schody na stanicu, a to aj mimo sezóny.

Pohybovať sa po oblasti môžete nožmo aj vezmo, teda po turistických trasách alebo vlakom. V oboch prípadoch budete potrebovať vstupenku, oplatí sa celodenný Cinque Terre Card. V prípade, že chcete loziť po cestičkách, pani pri predaji lístka skontroluje vašu obuv a v papučiach vás ďalej nepustí. Sú tu totiž nepríjemné či dokonca smutné precedenty turistov, pre ktorých bol tento výlet posledným.

Názor na jednotlivé dedinky si urobte sami, každá má čo do seba a každý si určite nájde svojho favorita. Ak by ste sa rozhodli kúpať, dá sa takmer všade zadarmo, veľa miesta tam nie je, ale dobrí ľudia sa potlačia. Najdlhšie pláže aj so slnečníkmi a za poplatok má Monterosso a všade je voda krásna, priehľadná a čistá. Napokon, nenadarmo práve maličká Ligúria so svojimi úzkymi plážami sa hrdí najväčším počtom modrých vlajok v krajine.

Kuriozitka na záver, dedinka Riomaggiore mala vôbec ako prvá káblovú televíziu napojenú na jedinú parabolu na mestskej radnici. A to kvôli tomu, aby televízne antény nehyzdili krásne farebné domčeky.
Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

19/11/2024

18/11/2024

08/11/2024

05/11/2024

03/11/2024

31/10/2024

25/10/2024

14/10/2024

24/09/2024

19/09/2024

21/08/2024

17/08/2024

11/08/2024

02/08/2024

01/08/2024

27/07/2024

Indirizzo

Sito Web

Notifiche

Contatta L'azienda

Video

Scelte rapide

Condividi

Digitare