06/01/2025
Áno, mohli by to byť aj dva samostatné posty, ale aj dnes je voľný deň, tak čítajte...
Písal sa približne rok 325, keď sa biskup sv. Eustorgio vracal do Milána zo svojho výletu v ďalekej cudzine. Viezol so sebou vzácny dar – cisár z Konštantínopolu mu daroval mimoriadne cenné relikvie Troch kráľov. Žiaľ, nezvolil práve najšťastnejší typ balenia vzhľadom na spôsob prepravy. Ostatky boli uložené v ťažkom kamennom sarkofágu. To spôsobilo, že ťažné voly pri vstupe do mesta z vyčerpania odmietli poslušnosť a kolesá vozu, na ktorom bol náklad naložený, zapadli do blata. Eustorgio teda upustil od pôvodného zámeru doniesť relikvie do Baziliky sv. Tekly, ktorá pôvodne stála na mieste súčasného dómu, ale povedal si, že nečakaný problém môže byť Božím znamením a koniec-koncov kostolov nikdy nie je dosť, a tak pre vzácne ostatky dal na tomto mieste postaviť nový chrám.
Asi už tušíte, že toto rozprávanie má príchuť legendy, faktom ostáva, že v pomerne nenápadnom Kostole Sant´Eustorgio na milánskej ulici Corso di Porta Ticinese plnej typických pavlačových domov, môžete dodnes nájsť relikvie Troch kráľov aj spomínaný ťažký sarkofág s nápisom “Sepvlcrm trivm magorvm” ktorý “nenecháva priestor na pochybnosti”.
Ako je však možné, že milióny veriacich si ostatky troch Mudrcov z Východu uctievajú v kolínskom dóme? Vysvetlenie je prosté. Relikvie ostali v Miláne až do roku 1162. Po vpáde nemeckého cisára Fridricha Barbarossu, ktorého počínanie bolo akékoľvek len nie mierumilovné, sa Milánčania zľakli, že by o vzácnu pamiatku mohli prísť a odniesli ostatky do blízkeho Kostola San Giorgio in Palazzo. Vôbec to nepomohlo, práve naopak. Biskup Rainald von Dassel sa zmocnil relikviára a previezol ho do Kolína nad Rýnom. Pre istotu z Baziliky Sant´Eustorgio vzal so sebou aj telá ostatných svätcov – mučeníkov sv. Nabora a Feliceho a ďalších troch zomrelých, v prípade, že by išlo o Mudrcov z Východu. To už je taký nepekný dobyvateľský zlozvyk, privlastniť si všetko, čo nie je natrvalo prikované k zemi, a Miláno naň kruto doplatilo.
Pre obyvateľov mesta to znamenalo veľkú stratu, s ktorou sa po stáročia nevedeli vyrovnať. Neustále sa pokúšali o znovunavrátenie relikvie, no bezvýsledne. Až roku 1903 vďaka intervencii milánskeho arcibiskupa kardinála Andreu Ferrariho sa podarilo zjednať aspoň čiastočnú nápravu. Kolínčania totiž nechceli prísť o vzácny artefakt, do ktorého za ten čas aj čo-to investovali. U prominentného zlatníka Nicolasa von Verdun dali zhotoviť fajnový relikviár zo zlata, striebra a 226 drahokamov. Ostatky koncom 80-tych rokov tiež podrobili vedeckej analýze. Z tej vyplynulo, že ide skutočne o pozostatky troch mužov – starca, muža v strednom veku a mladíka, ako bývajú Traja králi často vyobrazovaní. Aby toho nebolo málo, aj kolosálnu kolínsku baziliku dali miestni veriaci vybudovať za účelom uloženia drahocenných relikvií. Preto sa šalamúnsky s Milánčanmi podelili a do Talianska poslali pár fragmentov. Napokon, už počas prenosu relikvií z Milána do Kolína rozdali po ceste úlomky rôznym kostolom a farnostiam. A tak sa po strastiplnom p**ovaní a stáročiach ťahaníc sa do Baziliky Sant´Eustrogio Traja králi vrátili aspoň sčasti.
Relikvia dnes nie je uložená v pôvodnom sarkofágu, ktorý môžete takisto vidieť, ale v menšom relikviári zhotovenom po jej čiastočnom navrátení. Na sviatok Troch kráľov sú ostatky vystavené na verejné uctievanie. Treba však povedať, že ani počas absencie ostatkov Milánčania na Mudrcov z Východu nezabudli a každoročne si ich pripomínali alegorickým sprievodom v centre mesta.
Ide dodnes o jednu z najobľúbenejších ľudových tradícií. Jej pôvod siaha až do roku 1336 a v súčasnej podobe bola obnovená roku 1960. Na sviatok Troch kráľov, 6. januára po bohoslužbách v milánskom dóme sa dlhý sprievod v historických kostýmoch rozličných období vyberá po Via Torino k Bazilike San Lorenzo, kde sa protagonisti stretnú s Herodesom a jeho družinou. Odtiaľ už zástup smeruje k cieľovej zastávke, Bazilike Sant´Eustorgio, aby Traja králi odovzdali dary Svätej Rodine.
Bazilika Sant´Eustorgio je zaujímavá aj tým, že nemá na hlavnej veži kríž, ale osemcípu hviezdu ako symbol nádeje. Odkazuje na betlehemskú hviezdu, ktorá viedla Mudrcov z Východu za narodeným Spasiteľom. Symboly osem- a šesťcípej hviezdy môžeme nájsť v chráme aj na ďalších miestach.
Dnešná noc je pre talianske deti magická. Po svätej Lucii a vianočnom Babbo Natale sa zasa raz ukázalo, kto poslúchal a kto si to pokazil. Starena Befana totiž obišla celý Apeninský polostrov na metle a do veľkej ponožky nadelila každému podľa zásluhy - sladkosti, malé pozornosti či uhlie, popol alebo cesnak.
Najprv treba upresniť, že Befana nie je striga, hoci jazdí na metle a jej outfit nie je práve najelegantnejší. V podstate ale ide o osobu veľmi milú k deťom. Prapôvod tejto legendárnej postavy siaha do dávnych vekov.
Ide o mix pohanských tradícií, ktoré sa zosobnili a ďalej rozvíjali v podobe láskavej a zároveň nevrlej starenky. Legenda, ktorá sa na to celé následne nabalila, hovorí, že Traja králi pri p**ovaní za novonarodeným Ježiškom stretli starú ženu a pýtali sa jej na cestu. Ona im poradila, no keď ju pozvali, aby sa k ním pridala, odmietla. Neskôr to oľutovala a aby nestrácala čas, sadla na metlu a vzala so sebou aj cukrovinky, ako dar pre budúceho Spasiteľa sveta. Keďže však nevedela, kde Ježiška hľadať, pre istotu rozdala cukríky všetkým deťom, ktoré stretla. A to jej už navždy ostalo.
Samozrejme, je to trochu pritiahnuté za uši, ale to bol zrejme jediný spôsob, ako zosúladiť túto bizarnú postavu s kresťanskou tradíciou a Sviatkom Troch kráľov. Od 4. storočia totiž Cirkev potláčala pohanské tradície v spoločnosti a Befana, často označovaná za strigu, nemala vôbec dobrú pozíciu. Ani v nasledujúcom období to však nemala jednoduché. Jej popularitu zneužil fašistický režim, ktorý roku 1928 zaviedol sviatok fašistickej Befany, pri ktorom sa rozdávali darčeky deťom z nemajetných rodín.
Škaredá, no dobrosrdečná starena sa úspešne zbavila aj tohto historického nánosu a dodnes robí radosť deťom a detským zubárom. Jej oficiálnym sídlom je Urbania, mestečko v regióne Marche, kde sa nachádza jej dom. Befana je spojená aj s mnohými dobročinnými podujatiami. Napr. v Miláne sa každoročne koná Befana Motociclistica, akcia, pri ktorej sa stovky mužov a žien na nadupaných strojoch zídu, aby rozniesli darčeky a potešili klientov v ústave Piccolo Cotolengo di Don Orione a Inštitúte Sacra Famiglia v neďalekom Cesano Boscone.
So sviatkom Troch kráľov, keď Befana odletí zasa späť na svojej metle, sa vianočné obdobie definitívne končí a s ním aj krásna výzdoba mesta. Takisto Taliani dozdobia svoje stromčeky, zložia do krabice betlehemy a vrátia sa opäť k svojim povinnostiam s vidinou budúcich voľných dní.
foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.
