https://www.facebook.com/538242003016415/

Backpacker Tomas, Banská Bystrica (2025)

20/02/2025

(835časť)
Autobus do bývalého kráľovského mesta oblasti Algarve Silves odchádza každých pár desiatok minút z centra. Už medzi kopčekmi krásne vidno siluetu majestátnego hradu nad 11 tisícovým mestom. Tam, kde turisti doteraz neboli, tu ich je podstatne viac. Kaviarne a reštaurácie nezývajú úplnou prázdnotou v uličkách starých portugalských domčekov. Mám rád takéto miesta. Človek sa bez plánu poprechádza a ešte sa dozvie niečo z histórie, ktorá formovala toto miesto do dnešných dní.

- Predpokladá sa, že prvé opevnenia postavili Rimania alebo Vizigóti. V období medzi 8. a 13. storočím hrad obsadili Arabi, ktorí ho rozšírili, čím sa stal jedným z najlepšie zachovaných arabských opevnení v Portugalsku, čo viedlo k jeho klasifikácii ako Národná pamiatka v roku 1910. Pred vstupom do hradu stojí socha Sancha I. Portugalského, ktorý s križiackou výpravou dobil hrad v roku 1189.

17/02/2025

(834časť)
Portimão! Hovorí vodič autobusu. Po pol hodine vystupujem do rybárskeho mesta a turistického raja. Taktiež je 3 prístavom po Lisabone a Funchalu, kde prijímajú najviac turistov z výletných lodí. Podporuje to miestny rozvoj a čoraz viac sa stáva zaujímavejším miestom pre masový turizmus. Kým sa vydám do mesta, hneď na začiatku ochutnávam čerstvo vylovené ryby. Tie tu na tanieri nesmú chýbať! Aj toto mesto je v kľudnom režime, na dlhých plážach sa nekúpe nikto, slnečníky zývajú prázdnotou. Zastaviť sa v Portimão malo svoj význam. Nad plážou stojí pevnosť Svätej Kataríny z roku 1633 počas Habsburgovskej nadvlády a preto som sem meral krátku zastávku. Brána do pevnosti je otvorená, vo vnútri už ostali len delá. Som mierne sklamaný, čakal som to viac na úrovni. Centrum mesta je ale skvelým východiskom na ďalšiu zastávku, odkiaľ chodí priamy autobus. A na ňu sa teším. Veľmi.

11/02/2025

(833časť)
Som na letisku. Ovial ma teplý vánok, práve prestalo pršať. Chvíľu čakám na autobus do mesta. Faro, železničná stanica, hovorí vodička. Vystupujem, rovno kráčam na stanicu sa spýtať na vlak. Dobrý večer. Ide ešte niečo do Lagos? Pýtam sa. Áno, o hodinu ide posledný vlak, odpovedá pracovník. S kupeným lístkom mám čas si ešte kúpiť dačo na jedenie a objaviť Faro na konci tohto krátkeho tripu. Mám to tu rád. Ľudia sú milí, je tu najpríjemnejšia atmosféra v Európe, bezpečne a lacno. Lagos! Konečná zastávka, rozjíma sa hlas vo vlaku. Celý tento juh Portugalska sa nazýva Algarve. Ak ide turista na hotel, rozsiahle pláže, pozrieť jaskyne a skalné útvary, tak práve sem, preto je táto oblasť jedna z najnavštevovanejších. Mestom preteká rieka Bensafrima, vedľa nej ešte otvorená reštaurácia s podlažím a výhľadom na okolie. Je niečo po 23tej, ulice sú prázdne a popri mora kráčam na pláž si rozložiť miesto na spanie. Voda je ďaleko, snáď aj 20 metrov a v kľude zaspávam. O pol 3 sa budím, letmo pozriem na okolie. Do kelu! Rýchlo preč, hovorím si. Voda už nie je ani pol metra odo mňa. Stačila by jedna väčšia vlna a už by som sa topil s vecami a bol zase v zbytočných problémoch. S batohom na chrbte a spacákom v ruke kráčam na lúku. Rozkladám si veci, zatváram oči. Tuc! Tuc! Tuuuc! Začína pršať. Rýchlo si beriem veci, sadnem pod strom a čakám kým prestane pršať. Našťastie to netrvá dlho. Crrrn! Zvoní budík. Rozbitý, unavený, je čas sa pozrieť po meste, ktoré je historickým centrom portugalského veku objavov. Mesto bolo častým domovom Henryho moreplavca, historickou lodenicou a svojho času centrom európskeho obchodu s otrokmi. Práve Henry na začiatku veku objavov a expanzie pochopil význam lacnej pracovnej sily, obchodoval a dovážal zbožie. Aj preto je tiež mesto V Nigérii Lagos. Popri mora v centre stojí pevnosť Ponta da Bandeira. Bola postavená v 17 storočí, bránila mesto a dnes po rekonštrukcii patrí k najzachovalejším pevnostiam v Algarve. Vchádzam do historického centra mesta. Reštaurácie, bary, niečo pod zub na raňajky. Je tu všetko, ale sezóna turistov skončila. Aj preto je tu kľud, pre ktorý som sem prišiel. Veľmi príjemné mesto.

06/02/2025

(831časť)
Káhira! Hovorí vodič maršrutky. Hlavné mesto Egypta, najväčšie mesto arabského sveta s viac ako 10 miliónmi obyvateľov. Do odletu domov dnes večer mám pár hodín na pozretie tohto mesta. Je to síce málo, dalo by sa tu blúdiť týždeň, ale dal som prednosť pamiatkam mimo rušných ulíc. Níl má stále svoju farbu, oproti Asuánu ho tu ľudia nepijú. Blúdim cez uličky na námestie Tahrir, za ním pár kilometrov som konečne pred Bab Zuweila. Jedna z troch historických mestských brán spolu s dvoma minaretmi z 11 storočia. Za malý poplatok úzkym točivým schodiskom vychádzam na minaret. Celá Káhira ako na dlani. Krásny výhľad a zase tu nie je ani živej nohy turistu. Nepatrí k ťahákom, ale byť tu je fantázia. Dobrý deň pani, koľko stojí kilo banánov? Pýtam sa sediacej aspoň 80 ročnej pani na zemi. Chcem ju podporiť, vyzerá milo, ale aj strhane ťažkým životom. Už z predošlých dní viem, že tento lístok s cenou znamená 50 centov. Kilo banánov je 2 eurá, odpovedá mi. Mal som pocit, že aspoň táto pani ma nebude chcieť oklamať. Vy si myslíte, že nepoznám arabské číslice? Veď máte napísané 50 centov, odpovedám. Ale ty si turista, hovorí s kyslím úsmevom. Otáčam sa preč, keď ma chcú ešte jej mladší kolegovia vrátiť späť a zaplatiť normálnu cenu. Už som stratil záujem, nájdem niečo bez klamstva, kričím na nich z väčšej diaľky. Až 4 predajca na ulici mi hovorí cenu ako pre domácich. Namiesto poobednej kávy ochutnávam rôzne ovocné džúsy. Hustá hmota, vie osviežiť a tá chuť je úplne iná ako v Európe. Slnko zapadlo, čoraz bližšie som ku odletu domov. Dobrý večer, viete mi zavolať taxík (uber) na letisko? Nemám tu internet, pýtam sa mladého pána v mojich rokoch pred kaviarňou. Tu si sadni na stoličku, pomôžem ti. Ja som majiteľ tejto kaviarničky. Si môj hosť, tak ťa na ňu pozývam. Kým príde taxík, uži si ešte posledné minúty Egypta a keď prídeš nabudúce, opäť sa u mňa zastav, hovorí mi. Táto mladšia generácia ľudí je oveľa viac otvorenejšia ako ich konzervatívnejší predkovia, ktorých lákajú len peniaze. Prichádza taxík za 6 dolárov a cez dlhé kolóny vidím letisko. Kde to všetko začalo, práve končí.

05/02/2025

(830časť)
Niekde počas vývoja ľudstva sa musela stať chyba. Bola Egyptská civilizácia pred tisíckami rokov vyspelejšia ako terajšia? Tá predtým tu zanechala krásne pamiatky a stavby, ktoré dokázali prežiť. Táto zanecháva po sebe len špinu, bo**el a klamstvá na turistoch. Prečo tieto pamiatky nie sú niekde v civilizovanom štáte? Pýtam sa seba. Kanál, ktorý tečie cez celé mesto je zahltený špinou. Už som to raz videl, v Kambodži. Vtedy som bol z toho v šoku, teraz som len smutný. Od Lomenej pyramídy ku Stupňovitej pyramíde je to vzdušnou čiarou 5 km. Kráčam len pešo, bez záujmu o verejné dianie sa chcem z mesta dostať rýchlo preč. Hodina a pol kráčania pred vstup do Sakkára areálu, kde mi pracovníčka podáva tiket na vstup. Toto je posledná historická pamiatka na ceste pred Káhirou a odletom domov. Komplex pamiatok je rozsiahly. Pyramída bez hlavy, krásna Lomená pyramída, ktorá je prvou budovou z veľkých brúsených kameňov na svete a najstaršou pyramídou v Egypte, chrám Horemheba, niekoľko mastáb. Tu už pamiatky neobjavujem sám. Od Káhiry som len 70 km a pre množstvo turistov je to blízko. Hemží sa to tu, ale nájsť miesta, kde sa môžem v kľude pozerať sám je stále dostatok.

03/02/2025

(829časť)
Tak ako ráno zvoní budík, začína svitať a v diaľke vidno stojace pyramídy za sebou až do Káhiry. Niektoré sú známe, niektoré menej, ale každá z nich má svoj príbeh, o ktorý sa chce podeliť. Začínam kráčať hlbšie do púšte, strácam za sebou mesto a nohy sa zarývajú do piesku. Ticho je tu úžasné, ale bez života dookola. Čierna pyramída je najbližšie k mestu. Časom zvetrania z nej už neostali krásne krivky pyramídy, ktoré vidno za ňou. Dobré ráno, hovorím strážnikovi, ktorý práve prišiel na motorke pred Lomenú pyramídu presne v čase ako ja. Poď, prejdeme sa spolu dookola. Napríklad na túto maličkú pyramídu Satelit môžeš vyjsť h**e a urobiť si odtiaľ krajšie fotky, odpovedá mi. Strážnik sa stráca z dohľadu, až prichádza 8 hodina a zase je pri mne. Choď si kúpiť tiket, hovorí mi. Samozrejme, ironicky odpovedám. Nebudem teraz kráčať 2 km k stánku, keď som prišiel aj odídem cez púšť úplne inou stranou. Ale asi je čas sa odtiaľto potajme presunúť.

- Lomenú pyramídu postavil kráľ Sneferu ako svoju 2 pyramídu zo 4. Táto staroegyptská pyramída bola postavená v roku 2600 pred Kristom.

31/01/2025

(828časť)
Vstupom do dediny Maydum len krútim očami a dvíham obočie. Namiesto asfaltu blato, rozpadnuté domy a špina. Neprišiel som sem ale kvôli nej a podľa mapy len rýchlo prechádzam centrum. Za dedinou je už iný život. Ten krásny zelený, kde sa pestuje. Trvá to dlhšie, ale v diaľke už vidím neslávnu pyramídu turistov. K 65 metrovej pyramíde, prvou s rovnými stenami v Egypte to mám necelých posledných 100 metrov, keď predo mnou zastavuje policajné auto. Vystupujú ozbrojení policajti a idú ku mne. Ako si sa sem dostal? Pýtajú sa. Veď podľa mobilu. Pozrite, pekne mi to z dediny ukazuje, odpovedám. Dobre. Nasadni si do auta, hovoria rázne. Neviem, čo sa deje, ale rozkaz poslúcham. Vezieme sa pred hlavný vstup. Vystúp si. Tam si choď kúpiť lístok a ukáž aj pas, hovorí policajt, ktorý šoféroval. Z policajnej budovy vychádza aj hlavný šéf policajtov, starší pán, ale s úsmevom na perách na každú stranu nešetrí. Dnes som podľa knihy prvý turista a vyzerá to tak, že aj posledný. Vyberám sa rýchlym krokom k pyramíde, keď sa obzriem za seba a niekto kráča v mojich šlapajách kúsok za mnou. Sleduje každý môj krok, ale kto to je netuším. Dvere do pyramídy mi otvára môj prízrak. Dlhé strmé schody do útrob s teplým dusným vzduchom. Ihneď sa začínam potiť, ale núti ma ísť až na úplny spodok. Tma ako v rohu, prázdna miestnosť. Vedľa pyramídy je niekoľko mastáb z nepálenej tehly. Aj tu sa skrýva úzka ulička do podzemia, ale prízrak sa odo mňa bez záujmu odpojil. S batohom na chrbte tam nevleziem, nechávam ho pri dverách a po stvornožky sa pomaly dostávam dnu. Klaustrofóbiu nemám, ale skutočne je to veľmi nepríjemný pocit. Ani tu sa vo vnútri mastaby nič neskrýva a vraciam sa späť. Prichádzam ku dverám celý špinavý, keď sa predo mnou objavuje policajt. Bol si vo vnútri? Pýta sa ma. Idem klamať? Vie, že som tam bol, alebo skutočne nevie a len teraz prišiel? Rýchlo sa seba pýtam. Nie, nebol som vo vnútri. Nedalo sa mi tam ísť s batohom, odpovedám. Niečo začína rozprávať do vysielačky a otáča sa ku mne. Poď so mnou, hovorí mi. Pri pyramíde stojí vojenské auto s veľkou korbou vzadu. Nasadni si do vnútra, opäť mi hovorí. Deje sa niečo? Pýtam sa, pretože v korbe auta pozerajú ďalší 6 ozbrojení vojaci. Problém? Opäť sa pýtam, ale bez odozvy a na ich tvárach vidím len kamenné chladné výrazy. Začína mi rýchlo tĺcť srdce, hrdlo sa mi zviera a prvý krát sa na cestách začínam báť. Urobil som niečo, že tu sedím? Komu zavolám ako prvému, keď budem v base? Ambasáda? Rodičia? Myšlienky sa začínajú krútiť v hlave ako tisíce hadov. Auto zastavuje zase na začiatku pri kúpe lístka. Vysadni si a tu čakaj, hovorí mi vodič policajt. Dvere budovy sa otvárajú a kráča ku mne hlavný šéf. Jeho typický úsmev ho ani teraz neopustil. Nasadni si do tohto policajného auta. Policajti ťa odvezú na rázcestie, stopnú ti auto na ďalšie miesto kam ideš, hovorí mi. Pozerám na neho, ako keby mi vysypal ľadovú vodu z hrnca na hlavu. Veď ja som chcel ešte obzerať okolie, hovorím si, ale len nasadnem s úsmevom do auta, nech som odtiaľto čo najrýchlejšie preč. Zastavujeme na rázcestí a policajti zastavujú každé jedno auto. Ty ideš do Kahiry? Tohto turistu odvezieš, prikazujú mu. Miestny mladý vodič nerozpráva nič po anglicky a tak sme hodinu a pol potichu. Nechápe, prečo mu sedím v aute, ale to neviem ani sám. Tu mi zastav. Táto cesta vedie do mesta, kde sú ďalšie pamiatky, hovorím mu. Zastavuje mi priamo pred malým stánkom so zeleninou a ovocím. Tu stojí aj mladý chlap, ktorý čaká na maršrutku. Prosím ťa, aká je toto cena za banány? 50 centov, odpovedá. Dobre, idem sa ho spýtať, či bude cena rovnaká, odpovedám mu. Kilo banánov, koľko to je? Pýtam sa predávajúceho. 2 eurá, odpovedá. Len dopovedal a práve prišla maršrutka. Má šťastie, musím do nej nastúpiť, inak by som sa s ním hádal, prečo ma klame. Ja som Basel. Teraz som šéfom rodiny, lebo môj otec zomrel pred 2 rokmi. Mám sestru a mladšieho brata Bashara. Pozývam ťa ku mne na večeru, hovorí mi. Pozvanie nesmiem odmietnuť a bez váhania súhlasím. Žijú v skromných podmienkach, o to viac pohody tu panuje. Večera je skvelá, jeho mladší 13 ročný brat prevádzkuje s ujom malý obchod vedľa ich domu. Bol to pekný večer, ale musím už ísť kvôli únave, hovorím. Lúčime sa a v meste Dahshur medzi špinavými uličkami hľadám spanie. Kráčam čoraz viac k zajtrajším pamiatkam, keď nad mestom na kopci vidím zajtrajšie pyramídy a Dahshur pod sebou. Sem určite nikto nepríde a môžem sa tu rozložiť.

23/01/2025

(827časť)
Odchod z Luxoru bol zvláštny. Na mnohých miestach predtým, ani teraz už zase nevidím žiadnych turistov. Držia sa len určitých bodov ako ostatní, čo je škoda. 60 km od Luxoru leží mesto Dendera. Len vystupujem z maršrutky a nasadnem do ďalšej, ktorá ma odvezie pred chrám Hathor. Vstup je 5 eur, predo mnou pár ruín, aby sa objavil nádherný chrám Hathor. Mozaiky na stenách, v miestnostiach, rozľahlé stľpy, krásne farebné stropy nad hlavou. Už ani neviem, ktorý chrám bol najkrajší, lebo aj tento je dychberúci. Dá sa ísť aj na ďalšie poschodie úzkou uličkou. Vchod je na boku chrámu, hovorí mi strážnik. Tu je aj ďalšie poschodie? Nechápavo odpovedám. Úzka ulička je tiež posiata obrazcami, aby sa na poschodí zjavili ďalšie krásne miesta. Na odchod z chrámu do mesta čakám len pár desiatok metrov od policajta na maršrutku. Maršrutka prichádza, nastupujem, pohla sa, aby mával policajt na zastavenie. Čo sa deje? Pýta sa vodič. Máš so sebou turistu. Daj mi na teba číslo, aby sa mu nič nestalo. Keď bude v meste, zavolaj mi, hovorí mu. S vodičom tejto prehnanej opatere nechápeme, ale po vystúpení z maršrutky mu skutočne volá. Začína zapadať slnko, dnes sa už z tohto mesta ďalej nepohnem a nájdem niečo na jedenie. Všade to vonia, ťahá ma to tam, ale rád si nájdem tiché miesto na sedenie za stolom, ako jesť von. Malá reštaurácia na konci ulice je presne to miesto, čo hľadám. Dám si to isté, ako pán za stolom, hovorím čašníkovi. Šaláty aj mäso prichádza, aby sa spokojne venoval ďalším hosťom. A ryža nepríde? Veď ste mi ju nepriniesli, pýtam sa. Ryža nie je v cene, musíš si doplatiť, odpovedá mi čašník. Zase klamstvo! Rozčuľujem sa, až prišiel majiteľ s 3 ďalšími čašníkmi hasiť situáciu. Samozrejme všetci držia spolu a ja ako turista za ryžu musím zaplatiť navyše. Von z reštaurácie vychádzam už po tme. Hlavnou cestou kráčam za mesto medzi úrodné polia, kde v samom strede si rozkladám veci. Čakal som niečo lepšie túto noc, ale nič neprišlo. Crrn! Zvoní budík. Naschvál som si ho nastavil na skorú rannú hodinu, aby ma nikto nevidel, ale miestny starší pán s koňom pár metrov od mňa na mňa pozerá. Dobré ráno! Nič som nezlomil, len som dával pozor na úrodu, hovorím mu a podávam mu ruku. Z kamennej tváre naskočil úsmev, ale aj tak sa radšej poberiem ďalej.

- chrám Hathor je jeden z najzachovalejších chrámových komplexov starovekého Egypta.

22/01/2025

(826časť)
Je ráno. Nemám sa s kým rozlúčiť, tak len potichu zabuchnem za sebou dvere do ďalšieho dňa. Na hlavnej ceste čakám na maršrutku s malými školákmi a ľuďmi do práce, aby ma odviezla za chrám Ramesseum a odtiaľ kráčať pešo. Ruch o takomto čase je veľký. Maršrutka už často preplnená, že treba čakať na ďalšiu. Darí sa! Hovorím si. Za chrámom vystupujem, kde je tabuľa s nápisom Údolie Kráľov. Areál otvárajú o 2 hodiny, ale chcem tam byť ako prvý. Kráčam do mierneho kopca len pár sekúnd, keď vedľa mňa zastavuje starší pán na motorke. Ahoj, nasadni si. Nebudeš predsa chodiť pešo, hovorí mi. Namiesto hodinovej chôdze som rýchlo pred jedným z top miest celého Egypta. Parkovisko je už dávno plné turistami čakajúcimi na otvorenie brány a prichádzajú ďalšie autobusy. Dobrý deň, lístok do areálu, hovorím pracovníkovi. Vitaj, tu máš lístok. S týmto lístkom sa môžeš pozrieť do 3 hrobov. Za každý ďalší sa platí pred vstupom poplatok. A aj vieš, ktoré sú najkrajšie na pozretie? Pýta sa ma. Nemám potuchy, odpovedám. Hah, myslel som si. Ľudia často robia chybu, že sa idú pozrieť tam, kde skoro nič nie je. Potom sú sklamaní. Nech tvoje kroky vedú do Merenptah, Tausert- Setnakht a Ramesseum 4, ale odporúčam ti kúpiť ešte vstup do hrobu Ramesseum 5,6, sklamaný nebudeš. Uži si a nech sa darí, hovorí mi. Jeho slová si beriem k srdcu a ostáva sa už len ponoriť do hrobiek kráľov, ktorí vytvorili, menili a zmenili dávnu civilizáciu. Ľudia čakajú v rade na golfové autíčka za ďalší poplatok, aby ich odviezli priamo pred hrobky. Rozhodujem sa kráčať pešo a po 200 metroch som na mieste. Zase klamstvo na ľudí, krútim hlavou. Do hrobiek vedie dlhá cesta do podzemia s krásnymi maľbami po stenách, kde na konci je miestnosť bývalého odpočinku faraóna. Všade sa tlačia turisti, vo vnútri vlhko a šialené teplo. Ahoj, práve sme boli v hrobke Tutanchamóna, ale vo vnútri nič nebolo. Ostávajú nám 2 vstupy. Poradíš nám, pýtajú sa ma dievčatá. Som rád, že od pracovníka som dostal radu nad zlato. Do hrobky Setiho, ktorá stojí 30 dolárov ísť nikoho nevidím.

Údolie kráľov je ďalšie úžasné miesto!

19/01/2025

(825časť)
Mesto Luxor rozdeľuje rieka Níl. Na jej druhej strane sú tiež pamiatky, možno najväčšie v celom Egypte, ktoré si nechám na zajtra. V pravidelnom intervale chodia lode a prepravujú ľudí na druhý breh. Dobrý deň, koľko stojí lístok? Pýtam sa pána v obleku, ktorý kráča dole schodami do lode. Ehm, neviem. Počkaj tu, spýtam sa, hovorí mi. Po pár minútach prichádza s úsmevom. Všetko je vybavené, nasadni si, hovorí mi. A lístok? Pýtam sa. Všetko je vybavené, znova odpovedá. Do lode si sadám na strešné podlažie medzi prvými a sledujem pod sebou ľudí, ako nastupujú. Ahoj, niekto ma hneď zdraví. Otáčam hlavu, vedľa mňa sedí turista. Ja som Jozef z Francúzska a bývam na druhej strane mesta, hovorí mi na začiatku. Ostávam nesvoj, celý nechápavý, ako sa tu vedľa mňa ocitol a čo odo mňa chce. Vystupujeme z lode, hneď pred nami je autobusová stanica. Ja idem pozrieť pamätný chrám Ramesseum, hovorím Jozefovi. Pomôžem ti, odpovedá a ide so mnou. Ani jedna maršrutka tu na môj smer za mesto nie je. Čakáme tu vyše pol hodiny, ale stále žiadna zmena. Mám nápad. Bývam neďaleko, môžeš si u mňa nechať veci, pozrieť chrám a potom u mňa prespať, navrhuje Jozef. Nevyzerá ako vrah či zlodej, ale niečo mi na ňom nesedí. Zlo to nie je. Dobre, to je skvelý nápad, odpovedám mu. Medzi uličky sa dostávame pred jeho bytovku. Domáci ho za ten polrok čo tu žije poznajú, hneď sa mu zdravia a srdce mám na mieste. Ja robím videá na sociálnu sieť, ale údaje ti naň nedám a potom žijem z úrokov od banky. Za mesiac platím 100 eur na nájom a jedlo je tu lacné. Tu môžeš spať v predsieni, hovorí mi, aj keď má 2 izbový byt. Batoh si nechávam na sedačke a vyrážam za svojimi cieľmi. Tam, kde maršrutka z autobusovej stanice nešla, z hlavnej ulice v meste už áno za pár minút státia pri ceste. Celé je to divné, krútim hlavou. Za mestom je kruhový objazd blízko centra na kúpu lístka Antiquities Inspectorate Ticket Office. Malá búdka, na stene papier s historickou pamiatkou a cenou. Je ich tu niekoľko, bez bicykla či auta sa za jeden deň ani nedajú prejsť. Dobrý deň, do chrámu Ramesseum tiket prosím, hovorím strážnikovi, ako som 10 minút rozmýšľal, či náhodou neísť niekde inde. Chrám je od centra vzdialený 1,5 km a kráčam k nemu pešo. Na okolí pod svahom kopca krásne vidno starú dedinu Deir el Medina, či o pár stoviek metrov hrobky Sennefer, Neferhotep, Neferonpet a iných. Tie pamiatky sú všade, kam moje oči dovidia. To je neuveriteľné! Chrám Ramesseum vidno už dialky. Mohutná výšková stavba vedela niekedy ešte viac ohúriť. Ahoj, ukáž mi tiket a môžeš ísť dnu. Nikto tu nie je, hovorí mi strážnik, ale ako dopovedal, na parkovisku zastavuje auto s turistami a vystupujú 4 osoby. Chrám, ktorý si dal postaviť Ramzes je ďalšia unikátna krásna stavba pod UNESCO a stojí za to. Strážnikovi sa na konci opäť zdravím a som na ceste. Toto je presne tá cesta, kadiaľ chodia turisti pozrieť Údolie Kráľov a na tento chrám zabudnú. Obrovská škoda! Do mesta kráčam pešo, maršrutka sa za celú dobu neobjavuje ani jedna. Som čoraz bližšie k mestu, keď vedľa cesty sa dajú bez tiketu pozrieť jediné pozostatky starovekého chrámu kráľa Amenhotepa III. Maršrutkou som si ich predtým nevšimol, teraz som za kráčanie vďačný. Celý deň som poriadne nejedol, predo mnou vidím reštauráciu. Má zvláštne meno, ale hlad je hlad a hneď objednávam čo vidím na prvom obrázku v menu. Do samotného centra je to už blízko, keď stretávam na ulici Jozefa. Ráno len za sebou zabuchni dvere. Ja budem určite ešte spať, hovorí mi večer. Zvláštny podivín, ale aspoň nespím ktovie kde.

18/01/2025

(824časť)
Keď sa povie Egypt, to sú hlavne pyramídy, podmorský svet a starodávna civilizácia, ktorá tu zanechala poklady. Prichádzam do mesta Luxor. Ak by som bol v Egypte a nenavštívil toto mesto, ani by som nikomu nevravel, že som bol v tejto krajine. Luxor oproti iným mestám si ide vlastnou cestou. Vidno to všade. Tisíce turistov, cesty majú asfalt, po ktorých chodia kone s kočmi. Také typické turistické miesto, ale všade tu dookola dýcha história. Preto tu niekde budem spať a dôkladne sa pozriem na pekné miesta. Stojím na ceste, čakám na maršrutku za pár centov, ktorá ma odvezie pred slávny chrám Karnak. Dobrý deň, jeden lístok si prosím, hovorím pracovníkovi. Bude to 12 eur. S lístkom choď potom pred archeologický park, tam je ďalšia kontrola, hovorí. Na to, že doteraz každé miesto stalo maximálne do 5 eur, je toto riadne navýšenie. Ale bude to stáť za to, hovorím si. Pracovníkovi podávam lístok na oskenovanie a otvára sa mi cesta do chrámu, kde na obidvoch stranách sedia obrovské kamenné sochy. Len tu som pár minút, je ťažké sa prestať dívať. Ešte väčšie stĺpy stoja pozdĺž cesty k ďalším sochám a ruinám chrámu. Nič podobné som doteraz nevidel, je to naozaj jedno z najkrajších miest v Egypte. Chrám je veľký, človek sa tu dokáže stratiť na 2 hodiny. Ako ja.

- Výstavba komplexu sa začala za vlády Senusreta I. ktorý vládol v rokoch 1971 – 1926 pred Kr. Potom pokračovala do Ptolemaiovho kráľovstva 305 – 30 pred Kr., hoci väčšina dochovaných budov je datovaná z Novej ríše. Je hlavným miestom uctievania 18. dynastickej Thébskej triády, ktorej hlavou bol boh Amun. Je súčasťou monumentálneho mesta Théby a v roku 1979 bol spolu so zvyškom mesta zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

17/01/2025

(823časť)
Tu mi zastavte, v dedine je historické miesto El Kab, hovorím vodičovi. Zastavuje na krajnici a pokračuje ďalej do mesta Esna. Vstupujem do dediny Nagaa Al Fakhurah a blízko mňa sa hrajú deti s dospelými. Zdravím, rozprávaš anglicky? Kde je nejaká reštaurácia? Pýtam sa dospelého chlapa. Nehovorím, odpovedá. Smerujem do prvej širšej ulice medzi domy a zrazu je za mnou vzhluk detí. Kráčajú všade, kde idem ja. Nepríjemný pocit. Prask! Jedno z detí ma strčilo, otáčam sa, uteká preč s ostatnými, ale padá na zem. Tak teraz uvidíš, kričím na neho, ale stíha vstať a utiecť. Pokračujem v hľadaní jedla, keď sa po pár minútach znova za chrbtom objavujú deti, no tentoraz s väčším odstupom. Tu nemôžem hľadať ani spanie, keď tu budú celú noc za mnou chodiť, hovorím si. Dospelí v uliciach kontrolujú situáciu a predo mnou zastavuje auto. Naskoč si na korbu, ideme sa najesť, pozývame ťa, hovoria 2 mladí chlapi. Vezieme sa späť na hlavnú cestu a po kilometri zastavujeme pri reštaurácii vedľa cesty. Vyskakujem s korby s jedným chlapom, ktorý sa ma chytá za ruku. Hneď som sa trhol, no po pár sekundách opäť. Svetielko v hlave mi začína blikať byť opatrný. Objednávam si Falafel, do toho mi chlapi nesú limonádu. Necítim sa tu vôbec príjemne, ale som poriadne hladný. Ešte ti objednáme? Pýtajú sa. Nie ďakujem, ja o chvíľu pôjdem do mesta Esna, odpovedám. Dobre, odvezieme ťa, hovoria. Nie, pôjdem pešo. Je to blízko, hovorím na konci. Ani sa s nimi nelúčim a svižným krokom kráčam vedľa cesty. Ešte sa pár krát otáčam za seba, no našťastie nikto nikde a som v meste pri prvých budovách. Poď si dať čaj! Kričia pred dverami starší chlapi. Ani neodpovedám a pokračujem. Trŕŕŕ tŕŕŕŕ! Počujem sa blížiť ku mne motorky. Poď na čaj. Kam si sa vybral? Toto je slepá ulica medzi poliami, hovoria. Nie, mám mapu, idem podľa nej. Som ale unavený, tak nejdem na čaj. Ani týmto chlapom veľmi neverím o tejto večernej hodine. Idú späť domov a začínam hľadať spanie. Plocha úrodných polí je tu obrovská, stačí si len nájsť to správne miesto. Banánovník? Tu som ešte nespal, hovorím si. Pár minút čakám skrčený, či je všetko v poriadku a rozkladám si veci. Crrn! Zvoní budík. Tichá krásna noc, to mám rád. Centrum mesta je ešte poriadne ďaleko, ale už od včerajšieho vstupu do mesta to vyzerá inak ako v iných. Viac konzervatívnejšie, ženy sú všetky zahalené, ulice ešte viac špinavé a väčšia chudoba. Medzi domami sú tu ale aj krásne honosné stavby bohatých. Centrum mesta je bazár pri chráme Esna. Niektoré priestory sú ešte zatvorené, preto znižujem počutie môj kamarát o 50 percent. Moj kamarát! Poď sem, len sa pozrieť. Mám magnetky, sochy a rôzne iné veci. Koľko stojí magnetka? Pýtam sa. 30 centov, odpovedá. Dobre, pár si ich zoberiem, podávam mu v prepočte 10 eurovú bankovku. Tu máš magnetky a toto je pre mňa tip, hovorí mi a výdavok mi nevracia. Čo? Aký tip. Počuj, nechci, aby som z dobrej nálady prešiel na zlú. Nenahnevaj ma, hovorím mu ešte s kľudom. Neviem, čo vidí v mojich očiach, ale hneď vystrelil z dverí von do uličky rozmieňať peniaze ďalším predávajúcim. Aké je to jednoduché, však? Hovorím mu. Chrám Esna alebo Khnum je tu. Stojí v diere medzi domami, no o svoju krásu neprišlo doteraz. S kupeným lístkom vkráčam dnu. Obrovské stĺpy posiate rôznymi farebnými obrazcami. Neskutočná paráda!! Pozerám sa tu dôkladne, človeka to vie hneď preniesť späť. Ešte sa prejdem druhou stranou ulíc v meste medzi ďalšie trhy a vyrazím ďalej.

- Stavbu chrámu Khnum, boha stvoriteľa s baranou hlavou, ktorý vytvoril ľudstvo na svojom hrnčiarskom kruhu, začal Ptolemaios VI. Filometor (180 – 45 pred Kr.). Rimania pridali hypostylovú sieň, jedinú časť chrámu, ktorá je vykopaná a dnes ju možno navštíviť, s dobre zachovanými rezbami až z 3. storočia nášho letopočtu.

Chrám Khnum dnes sedí v 9 metrov hlbokej jame, ktorá predstavuje 15 storočí púštneho piesku a trosiek, ktoré sa nahromadili odkedy bol opustený počas rímskeho obdobia. Väčšinu chrámu, veľkosťou podobnú chrámom Edfu a Dendara, stále pokrýva staré mesto Esna.

12/01/2025

(822časť)
Maršrutkou cestovať z mesta do mesta je ľahké a lacné. Chvíľu čakám kým sa naplní ľuďmi a po hodine vystupujem v meste Edfu, kde stojí chrám Horusa. Toto mesto vyzerá lepšie ako predošlé, preto mu dám šancu sa niekde najesť a nezomrieť od hladu. Vstupujem do malej reštaurácie, ale cena s jedlom je napísaná len v arabčine. Dám si to isté, čo má ten pán za stolom. Koľko to stojí? Pýtam sa pracovníka. Bude to 30 centov, odpovedá. Ani neviem, čo som si objednal. Celé je to tvrdé, bez chuti a nemať tam omáčku, už by som len zaplatil a nahnevaný odišiel. Dobre, budem platiť, hovorím opäť pracovníkovi. Bude to dolár odpovedá. Aký dolár? Hovoril si 30 centov, odpovedám. Nie, dolár, opäť odpovedá. Áno! Hovoril si, kontrujem a do toho sa obúva celá reštaurácia. Nejde mi o cenu, ale dohodnutá cena je zase iná, lebo som turista. 5 minútový zmätok prehrávam, ale v reštaurácii mali trošku srandu. Miestne trhy aj tu ponúkajú všetko. Od každého predavača oblečenia len počujem habibi a volá ma do obchodu. Po ceste začínajú chodiť kone s vozmi, v ktorých sedia turisti. Som blízko ďalšej historickej pamiatky, ktorú tu zanechala egyptská civilizácia. Chrám Horusa je majestátny s rôznymi obrazcami na stenách a stĺpoch. Čím viac tieto miesta navštevujem, tým sa viac teším na ďalšie. Stále je tu malo turistov, o to viac som prekvapený, že práve prichádzajú moji známi z lode.

-Chrám Edfu je najväčší chrám zasvätený Horovi a Hathor z Dendery. Je to jedna z najlepšie zachovaných svätýň v Egypte. Chrám bol postavený v Ptolemaiovskom kráľovstve v rokoch 237 až 57 pred Kristom. Nápisy na jej stenách poskytujú dôležité informácie o jazyku, mýtoch a náboženstve počas helenistického obdobia v Egypte. Sú tu tiež dôležité scény a nápisy posvätnej drámy, ktoré sa týkali odvekého konfliktu medzi Horom a Sethom.

10/01/2025

(821časť)
V maršrutke prešlo 40 km a vystupujem do tmy v meste Nagaa Ash Shatb Al Kabir. Ulice ešte žijú životom, domáci sedia von na uliciach. Hrajú rôzne hry a večerajú. Nechcem vzbudzovať zbytočne pozornosť a rýchlo a potichu prechádzam za mesto medzi polia, kde majú nasadené plodiny. Čoraz bližšie som pri chráme Kom Ombo, ale na zelenej tráve sa bude niekde určite dobre spať. Hlavná cesta má rôzne odbočky do poľa, ale stále som miestom spania neistý. Aha tu je, aj s pokosenou trávou, hovorím si. Nikto ma nevidel sem prísť, z cesty ma nevidno tiež, ideálne miesto na uvoľnenie. Netrvá dlho, aby som zaspal až na skorý budík. Ranné lúče ku mne len pomaly prichádzajú, chrám ešte neotvorili, ale chcem tam byť ako prvý a netlačiť sa s davom ľudí počas dňa. Ako ležím posledné sekundy, z cesty sa odpája starší pán sediaci na vlečie, ktorú ťahá kôň. Nechápavo na mňa pozrel a pokračuje v ceste na svoje políčko. No dobre, je čas ísť, hovorím si. Chrám je už len pár stoviek metrov od mňa. Vysoké múry oddeľujú archeologický park od bežného života a vstúpiť dnu sa dá len po kúpení lístka. Chvíľu tu stojím ako prvý a jediný, ale zrazu sa z druhej strany cesty vynára poriadny húf ľudí. Veď vás som videl včera v Philae chráme, hovorím si a už viem, že sa plavia veľkou loďou z Aswan po Níle a pamiatkach na sever. ísť do parku a byť tu sám je už nereálny cieľ, ale chrám, postavený Ptolemaiovcami medzi 180-47 pred Kristom je vysoký a rozsiahly rozlohou a na pár miestach môžem byť chvíľu sám. Ďalšie nádherné miesto. Mesto Kom Ombo je vzdialené 5 km a s chrámom sa lúčim. Cesta do mesta ma poriadne šokuje. Chlapi sedia v kaviarňach a okolo nich všade odpadky. Možno je to ich kultúrou, nezáujmom o verejné dianie, ale takto žiť by som nezvládol. Radšej sa tu ani nenajem a z tohto mesta utečiem.

Backpacker Tomas

20/02/2025

17/02/2025

11/02/2025

06/02/2025

05/02/2025

03/02/2025

31/01/2025

23/01/2025

22/01/2025

19/01/2025

18/01/2025

17/01/2025

12/01/2025

10/01/2025

Address

Website

Alerts

Contact The Business

Videos

Shortcuts

Share

Category