https://www.facebook.com/119236166540486/

Výlety - hrady, zamky, jaskyne, príroda, zelená 59, Kosice (2025)

21/10/2023

13/02/2022

Ochtinská aragonitová jaskyňa.
Nachádza sa na pol ceste medzi okresnými mestami Rožňava a Revúca. Z autobusovej zastávky na vrchu Hrádok je to pešo k jaskyni 2,5km pokial niekto ide autom tak s parkoviska pri jaskyni je to už len cca 200 metrov. no a pre turistov tu mame aj trasu z obce Ochtiná po modrej turistickej značke cca 3500 metrov nič naročné daju to aj male deti ale kočík by som sem určite nebral :D
Jaskyňu objavili úplnou náhodou v roku 1954 pri razení prieskumnej štôlne. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1972. Teplota v jaskyni sa pohybuje okolo 7°C až 8°C a vlhkosť v rozpätí 92% až 97%.
Do jaskyne sa vybudoval nový vchod s prístupovou chodbou ktorá prekonáva výškový rozdiel 19 metrov 104 schodami. Celkováí dlžka jaskyne je 300 metrov a spristupnený okruh má 230 metrov. V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu (uhličitan vápenatý CaCO3) . Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom Mg, Fe, Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie ( vek 121- až 138-tisíc rokov) sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky s čiastočne rekryštalizovaným aragonitom, Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu,(vek 14-tisíc rokov) ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko decimetrov dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov Tieto vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary, ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Aragonit druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a železitých okroch, vytvára drobné vejáriky, ojedinele miniatúrne špirálovité útvary.
otváracie hodiny + vstupne najdete v priloženom linku.
http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/12-ochtinska-aragonitova-jaskyna

17/10/2021

Vodný hrad v Štítniku
GPS: N 48.656621 E 20.365516
Július Botto vo svojom miesto-dejepisnom diele
„Gemer pred tisíc rokmi“ spomína že hrad tu stál už
v roku 1250 a až potom prišli Bebekovci ktorý v roku
1432 dostali od kráľa povolenie na prestavbu hradu.
Hrad bol postavený ako nížinný ktorý využíval na obra-
nu vodné valy a močiare ktoré plnili z miestnej riečky.
hrad bol v 1559 zaradený do proti tureckej línii a preto
bol v rokoch 1580-1585 prestavaný pribudli delové bašty a bola vyvýšená
pozorovacia veža.
Po vymretí rodu
Bebekovcov hrad vlastnili viaceré zemepánske rody a po skončení stavovských povstaní
bol hrad v ruinách. Majiteľ hradu Sárkányi dal v 1880 opraviť západné krídlo z ktorého vytvoril prízemný kaštieľ namieste južného krídla vznikol kamenný múr so vstupnou
bránou a na mieste se-
verného krídla bola postavená hospodárska budova.
Kaštiel bol prestavaný na kuchyňu a jedáleň ktorú využívalo miestne poľnohospodárske učilište. Od roku 2016 prešiel areál do správy obce a do dnešných dní sa o neho stará obec a tiež OZ Štítnická Concordia ktorá má v pláne zrekonštruovať hrad tak aby bol bezpečný pre verejnosť
Prístup k hradu je nenáročný
dá sa parkovať priamo pri hrade alebo na cca 200 metrov vzdialenom parkovisku na námestí.
Tiež je tu aj zastávka autobusov
takže prístup je pre všetkých
turistov bezproblémový. mala kuriozitka na záver je tu priame autobusove spojenie na trase Praha-Brno-Štítnik :D :D :D

09/09/2021

16/08/2021

Niekdajšia prosperujúca kráľovská dedina dostala od kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352 privilégium ktoré oprávňovalo tiež opevnenie mesta hradbami a baštami.
Počas husitského ohrozenia a okupáciou severných hraníc uhorska polským vojskom začala výstavba opevnenia v 1420 do 1441 v tomto období bol vybudovaný hlavný obranný múr, vyhĺbenie vodných priekop. za zanačnej finančnej podpory kráľa Žigmunda Luxemburského sa v roku 1428 vybudovala značná časť opevnenia upravili sa mestké hradby a vstupne brány premostili sa v rokoch 1421-1439 drevenými mostami okrem jedneho pri Hornej bráne ten bol kamenný.

13/07/2021

Houska tajomny hrad zátka na priepasti do pekla
GPS: 50.4909567N, 14.6242131E

18/05/2021

https://www.youtube.com/watch?v=SftCLKy3T6A

Čaute, toto video bude obsahovať užitočné informácie o využití čaju z borovicového ihličia a jeho liečivých účinkoch na náš organizmus. Ide o superliek, ktor...

23/04/2021

GPS 48°46'18.7"N 20°24'43.3"E
Jednopodlažný klasicistický kaštieľ dal v obci vystavať grof Karol III Andrássy ktorý svojim poddaným v obci zhabal majetky a na nich postavil toto rodove sídlo s parkom. K ludom sa staval povíšenecky a často mu museli pracovať bez naroku na odmenu. V kaštieli prežil svoje detsvo Emanuel neskôr známy ako železný gróf spolu so svojimi bratmi Juliusom a Aladárom. Ich matka grófka Etela Szapáry patrila medzi najbohatšie nevesty v uhorsku a tak Andrássyovci získali aj rozsiahle majetky na zemplíne. Gróf Emanuel sobášom s grófkou Gabrielou Pálfy získal aj majetky v Betliary kde zriadil polovnícky kaštieľ.
Emanuel I. Andrássy vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy, vďaka čomu sa stal druhým najbohatším mužom v Uhorsku. V gemerskom železorudnom podnikaní boli jeho podiely spolu s podnikmi princa Augusta Sachsen- Coburg najväčšie a menšie firmy im nedokázali konkurovať. Emanuel využil situáciu a neprosperujúce železiarne a bane kúpil. Emanuel Andrássy sa vypracoval na jedného z najväčších dodávateľov surového železa v monarchii - produkoval až jednu tretinu dopytu. Po rakúsko - uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa s jeho menom stretávame ako s akcionárom s najväčšími podielmi v banských spoločnostiach. Právom mu patrí prezývka "železný gróf", pretože dokázal využiť niekoľko storočnú tradíciu baníctva v Gemeri, ktorý za jeho éry prekvital. Ešte v roku 1881 bol mestom Rožňava zvolený za poslanca Uhorského snemu, no pomaly ustupoval z politickej scény. Ku koncu života sa na svojom betliarskom panstve venoval krásnemu umeniu, histórii a len z úzadia sledoval kroky svojho syna Gejzu - "následníka" železného grófa. Zomrel náhle a nečakane vo veku sedemdesiat rokov 24. apríla 1891 v Gorizii. Pochovali ho v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke do sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s hrdým menom "ŽELEZNÝ GRÓF"

18/04/2021

Ochtinská aragonitová jaskyňa

02/08/2020

Návštevná doba:
https://www.hrad-bouzov.cz/cs/informace-pro-navstevniky/navstevni-doba
Vstupné:
https://www.hrad-bouzov.cz/cs/informace-pro-navstevniky/vstupne
Hrad bol založený na prelome 13. a 14. storočia, jeho prvým známym majiteľom bol Búz z Búzova v rokoch 1317-1339. Od polovice 14. storočia ho vlastnili páni z Vildenberka, ktorí ho v roku 1382 predali markgrófovi Joštovi. Jošt ho roku 1396 prenechal Heraltovi z Kunštátu.
Tento rod hrad vlastnil asi 70 rokov, potom s v jeho vlastníctve vystriedalo viac majiteľov. Počas trdsaťročnejvojny slúžil Bouzov ako cisárska pevnosť a väzenie pre švédskych zajatcov. V roku 1649 hrad kúpila Eugenie Podstatská z Prusinovic, jej syn ho roku 1696 predal rádu nemeckých rytierov. Tomu hrad patril až do roku 1939, kedy ho zabavili nacisti, v priebehu druhej svetovej vojny bol odovzdaný do správy tzv. Hlavného hospodárskeho a správneho úradu SS so sídlom v Berlíne a slúžil ako sklad zabaveného majetku. Po druhej svetovej vojne bol hrad skonfiškovaný československým štátom. V štátnej správe je dodnes, snahy Nemeckého rádu o vrátenie hradu neboli úspešné.
Hrad bol postavený s typicky bergfritovou dispozíciou s jedným poschodovým palácom. Koncom 14. storočia bolo k hradu pristavané predhradie. V roku 1558 hrad Bouzov vyh**el, ale kvôli finančným problémom vtedajších majiteľov bol hrad úplne obnovený až v roku 1620.
Do dnešnej podoby bol hrad upravený prestavbou v rokoch 1895 až 1910 na popud Eugena Habsburského, vtedajšieho veľmajstra rádu, ktorý stavbu aj financoval. Návrh prestavby projektoval architekt Georg von Hauberrisser. Tato rekonštrukcia ovplyvnila vzhľad hradu, pretože do pôvodnej typickej českej architektúry bola zakomponovaná celá rada nemeckých prvkov. Vnútorné vybavenie hradu čiastočne pochádza zo súkromných zbierok arcivojvodu Eugena, čiastočne ide o predmety vyrobené špeciálne pre hrad.
(wikipedia)

01/08/2020

Navštevná doba:
https://www.hrad-bezdez.eu/cs/informace-pro-navstevniky/navstevni-doba
Vstupné:
https://www.hrad-bezdez.eu/cs/informace-pro-navstevniky/vstupne
Bezděz je zrúcanina gotického hradu nad obcou Bezděz.
Parkovisko je priamo v obci sice za poplatok 60kč ale oproti slovensku je to zadarmo. no a odtial vedia na samotný hrad cez dedinu chodník popri stankoch s občerstvením na hrad jeto trošku naročná cesta ale dá sa krásne vyšlapať stretol som aj skupinky s malími deťmi na kočík to nieje a ani na šlapky :D na skalach sa šmýka ale prechádzka je to pekná človek obdivuje prírodu výhľady po okolí mohutné hradby a ani sa nenazdáte a stojíte pred vstupnou bránou je to síce zrucanina ale aj tak je tam čo obdivovať kludním krokom pomaličky som sa po hrade premotal asi tak za 120 minut. ked ste už na hrade nezabudnite sa ísť pozrieť aj na vežu je stadial nadherný pohľad hlavne ked vam počasie bude priať. Ani sa nečudujem že si ho Karel Hynek Mácha zamiloval.

Hrad bol postavený v rokoch 1265 - 1278 ako kráľovský pre Přemysla Otakara II.ako reprezentačné kráľovské sídlo, správne stredisko rozsiahleho kráľovského panstva a pevnosť slúžiaca k obrane dôležitej obchodnej cesty do Žitáv (dnes Zittau v nemecku)
V roku 1279 tu bol svojim poručníkom Otom V. Brandenburským väznený mladý český kráľ Václav II. so svojou matkou Kunhutou Uhorsku
V 1. polovici 14. storočia vlastnil hrad rod Berkovcov z Dubé. Význam hradu vyzdvihol i Karol IV., ktorý v roku 1350 vydal majestát zabraňujúci zastavovaniu hradu. Po bitke na Bielej h**e sa jeho majiteľom stal Albrecht z Valdštejna, ktorý dal hrad nanovo opevniť. V roku 1642 hrad dobyli Švédi a obsadili ho. V roku 1662 bol Bezděz osídlený rádom montserratských benediktínov a premenený na pútnické miesto. Po zániku rádu v roku 1785 hrad začal pustnúť a jeho múry slúžili ako zdroj stavebného materiálu. Takto hrad pretrval až do 40-tych rokov 19. storočia, kedy sa pristúpilo k prvým pokusom na jeho záchranu. Bola zrekonštruovaná Veľká veža a obnovené zastrešenie objektu. Hrad je v súčasnosti v stave postupne rekonštruovaných zrúcanín. Z pôvodných objektov sa zachovali hradné múry s cimburím, štyridsať metrov vysoká Veľká veža (obvod 21 metrov, hrúbka muriva päť metrov), tzv. Čertova veža (výška 20 metrov, obvod 14 metrov, hrúbka muriva tri metre), hradný palác s ranogotickou kaplnkou v jeho východnej časti, budova purkgrófstva a časť hradieb z doby panstva Albrechta z Valdštejna. Na prístupovej ceste k hradu sa nachádzajú torzá kaplniek barokovej krížovej cesty.
(zdroj wikipedia)

01/08/2020

Kaštieľ v Diviakoch alebo Platthyovský kaštieľ stojí v mestskej časti Turčianskych Teplíc v Diviakoch Pôvodne renesančný kaštieľ bol postavený okolo roku 1630 na príkaz Františka Platthyho (správcu majetkov na dvore Michala Thurzu), preto je kaštieľ niekedy označovaný aj ako Platthyovský. V rokoch 1745-1747 bol prestavaný na renesančno-barokový komplex s obrannou funkciou. V roku 1754 boli dostavané kamenné steny, maštale a sýpka. Jeho posledným vlastníkom bol gróf Karol Pongrácz. V roku 1946 bol kaštieľ zoštátnený, pričom zápisnica o zoštátnení uvádza, že v tomto čase bol už objekt v dezolátnom stave.Kaštieľ bol obnovený v štýle purizmu v r. 1952 – 58, keď zámok prevzala Matica Slovenská. Dnes je pracoviskom Slovenskej národnej knižnice. V bývalej maštali je umiestnený depozitár historických knižných fondov.

Kaštieľ je dvojpodlažná budova na pôdoryse tvaru písmena U, na východnej strane s dvoma kratšími krídlami uzatvárajúcimi nádvorie, na západnej strane s dvoma štvorcovými vežami. Na vstupnej strane na vnútornom nároží oboch krídel sú symetricky situované okrúhle arkiere, posadené na krakorcoch. Fasády majú štvorcové a obdĺžnikové okná s kamennou šambránou a nadokennou rímsou. Na všetkých nárožiach je plastické kvádrovanie. Strechy na vežiach sú manzardové a na objekte sedlové s valbou. Sú pokryté dreveným šindľom. V miestnostiach sú prevažne valené lunetové klenby. Na nádvorí je studňa. Vnútorné zariadenie je podľa návrhu A. Slatinského. Nádvorie z uličnej strany zakončuje budova sýpky. Cez širokú polkruhovú bránu vedie klenutý podjazd do nádvoria. Vyústenie podjazdu tvorí malý rizalit do nádvoria, členený tromi oblúkmi.
Interiéry kaštieľa, žiaľ, nie sú otvorené pre verejnosť, pohľadom na jeho pôvabný zovňajšok, ktorý vo svojom diele vyzdvihol i slávny uhorský polyhistor Matej Bel označivší kúriu za veľkú ozdobu obce, sa však môže bez okolkov pokochať každý.
(zdroj wikipedia)

28/07/2020

27/07/2020

Muránsky hrad

Zrúcanina hradu ležiaca nad obcou Muráň na brale Cigánka (935 m n. m.) patrí medzi tri najvyššie položené hrady na Slovensku.
Hrad pravdepodobne postavil rod Bebekovcov niekedy v 13 storočí keď 2.júna 1243 darovacou listinou Belu IV získali plešivecké panstvo a tak sa stali pánmi Gemera. Podľa listiny z roku 1243 patrilo územie na západ od Jelšavy ešte kráľovi a tak je dosť pravdepodobné že po vpade Mongolov ( nesprávne sa prezentuje vpád Tatarov) na výstavbu hradu dal pokyn samotný kráľ Hrad mal za úlohu strážiť obchodnú cestu vedúcu z Gemera do Zvolenskej a Liptovskej stolice. Prvý krát sa spomína v roku 1271 ako castrum Mvran keď syn kráľa Bela IV Štefan V daroval hrad 11.mája 1271 sudcovi Mikulášovi Gunicovi z rodu Ratold. Ale ten mu patril len do smrti krala v roku 1272 po tomto roku sa už samotný Mikulaš nikde nespomina. Hrad sa spomína až na konci 13 storočia v listine kráľa Ondreja III. z roku 1299 kde sa vedu rozsiahle spory medzi synmi magistra Štefana z rodu Tekušovcov a magistrom Henrikom, synom Ota z rodu Balogovcov o neopravnenom užívani Henrikovských majetkov v Turčianskej stolici a tak boli Tekušovci donuteny vzdať sa majetkov v Jelšave a tiež aj hradu ktorý bol v tej dobe v neobývanej oblasti a sam bol vedeny ako spustnutý.
Takže nedzi rokmi 1272 – 1299 bol v države rodu Tukešovcov po roku 1299 patrilo panstvo Balogovcov ktorý hrad pravdepodobne predali niekedy pred rokom 1321 rodu Ratoldovcov pretože z tohto roku je listina ktora vymedzuje hranice panstva a to končilo niekde v okolí dnešnej obce Mokrá Lúka. Nakoniec sa niekedy koncom roka 1327 alebo tesne po ňom vzdali aj samotnej Jelšavy tiež v prospech spomínaneho rodu. Pôvodný vzhľad hradu je neznámy pretože na začiatku 15 storočia bol prestavaný. Takže sa nevie či bolo obostavane cele bralo tak ako je tomu v neskoršej dobe alebo len jeho časť.
V roku 1440 hrad dobyl Ján Jiskra z Brandýsa ktorého povolala vdova po nebohom Albrechtovi Habsburskom Alžbeta Luxemburská pre svojho syna kráľa uhorskeho Ladislava zvaneho Pohrobok. Po odchode Jiskru z Uhorska sa jeho vojsko pridalo k Bratrikom a za pomoci poľského šlachtica Petra Komorovského obývali hrad v Jelšave ale aj v Muráni potulovali sa po okolí a živili sa lúpežami.
Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť Séčiovci (Széchyovci), ktorí hrad odkúpili a po roku 1621 aj prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho sa o hrad starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za Františka Vešeléniho, známeho organizátora proticisárskeho sprisahania v roku 1666. Po jeho smrti vdova (ktorá bola nielen udatná, ale aj pekná a volali ju „Muránska Venuša“) hrad urputne bránila a cisárske vojská ho dobyli až po 3 rokoch v roku 1670. V roku 1720 predala hrad kráľovská komora Štefanovi Kohárymu. Jediná dcéra posledného Koháryho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hrad až do roku 1945.
Hrad v 18. storočí dvakrát vyh**el a koncom 18. storočia už nebol obývaný

26/07/2020

Otváracie hodiny:*
https://www.bojnicecastle.sk/otvaracie%20hodiny-sk.html
Vstupné:
https://www.bojnicecastle.sk/vstupne-sk.html
Bojnický zámok patrí k najstarším na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1113. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Koncom 13. storočia do 1321 patril Matúšovi Čákovi 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci. V roku 1489 kráľ Matej Korvín ho daroval nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi . Po smrti kráľa sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526.V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Po vymretí Turzovcov v 1636 hrad opäť pripadol korune. a cisár Ferdinand III dal hrad do zalohy bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu.

26/07/2020

Otvaracia doba:
https://www.hrad-buchlov.cz/cs/informace-pro-navstevniky/navstevni-doba
Vstupné:
https://www.hrad-buchlov.cz/cs/informace-pro-navstevniky/navstevni-doba
Hrad BUCHLOV patrí medzi najstaršie hrady v Čechách jeho vznik sa datuje do 1. polovice 13. storočia. Pôvodne románsky hrad prestavaný v gotickom slohu a neskor prestavaný v pohodlné renesančné sídlo.
Prístup je nenáročný vlastnou dopravou sa dostanete na parkovisko pod hradom a odtial je to len cca 200 metrov alebo hromadnou dopravou tam je to potom o niečo dalej (cca 2,5 km) ale tiež je to nenáročna prechádzka