dva Batohy

16/11/2024

V jednu letnú noc sme sedeli v záhrade, na lieske svietili svetielka, okolo lietali chrústy a my sme rozmýšľali.

Ako sa pohneme ďalej v živote? S domčekom? S plynutím, smerovaním? Založím aj ja na rok konečne svoj biznis? 🌼

Kreslili sme si do poznámky v telefóne len tak domček, všetky izby, rozmýšľali kde by sme dali postupne Malvi izbičku. Na kamerke sme videli, že práve v spálni spokojne odfúkla 😴

Vtedy sme dokončili skvelý plán a mali v hlave, že začneme niekedy možno o polroka, rok... A zo mňa vyšli slová, že... "a možno budeme aj štyria".

Popíjali sme pritom víno z arónie, ale moje telo ho nejako odmietalo. Zvládla som jeden pohárik, viac som si nedala, Boris radostne dopil 😄

Ešte v tú noc, keď sme si ľahli k Malvi, vedela som že už nebudeme len traja. S úsmevom som sa snažila zaspať a tá malá dušička ma budila ďalej. Zobudila ma presne 3x. A bola som si 100% istá.

Ráno som vstala a išla s Malvi do kúpeľne...a pokračovanie asi viete 😄

Do spálne sme sa vrátili za ockom s jasným dôkazom, že budeme štyria 🦋

Všetky tie plány teda realizujeme oveľa skôr. Niečo sme pustili, niečo nové zas prišlo. Otvorení sme veciam takto po celý život, pretože vieme že všetko je prúd. Energii, peňazí, radostí aj starostí. Práce aj oddychu.

Berieme čo príde. A dávame z nás všetko.

Aby raz, keď bude gazdovstvo čisté, dokončené, a deti z hniezda vyletené, my dvaja sa potľapkáme po pleci a povieme si, že:
Dobre bolo. Poďme na chvíľu na dovolenku. A potom poďme robiť ešte niečo. Zas. 🫶🏼🙏🏼

09/11/2024

Ako dni a týždne plynú, začínam si viac a viac uvedomovať že mám pod srdcom ďalšie dieťa 🦋

Navraciam sa v myšlienkach k tomu aké to bolo s Malvi. Tú som intenzívne preciťovala celé dni, vnímala len ju a psychicky sa venovala iba jej. Od začiatku som tušila, že je dievkou. A že bude dievkou, ktorá príde do našej rodiny dodať pokoj, a ešte viac jemnosti 🌼

Tu, keďže sa celý deň venujem aj iným "povinnostiam" a naplno ma zamestnáva už jedna malá víla, išlo napojenie na druhé dieťa o kúsoček pomalšie. Ale prišlo. S tým ako odišli nevoľnosti 😄

Už viem chvíľu rozoznať kedy je h**e. Kedy spí. Komunikovať vie ale od začiatkov, veď samé mi v lete po pár dňoch povedalo že som tehotná, ešte dlho pred testom 😄

Posledné mesiace vám budem zrejme pridávať príspevky týkajúce sa hlavne tehotenstva. Starostlivosti matky samej o seba.

Značnú časť našich online kamošov totiž tvoria ženy, matky, a nastávajúce matky 🫀

Tak teda, na tú našu ženskú materskú esenciu.
Na lásku, ktorá je citlivá voči všetkému živému.
A starostlivá.
A rozdáva sa sama, v absolútnej prirodzenosti ✨

30/10/2024

AKO TREBA NIEČO PUSTIŤ, ABY PRIŠLO VIAC 🙏🏼

Takto presne pred rokom sme už boli deň v Bangkoku. Malvi behala po parkoch v meste, sledovala varany cupkajúce cez cestu, gekóny na lavičkách a milióny ľudí.

Malý 15 mesačný drobček 🤍

Prešla celé Thajsko, toho toľko, že si to človek žijúci v komforte na Slovensku ťažko len predstaví. S mini dieťaťom to bolo brutálne. Doslova. Ťažké a tak nádherné, že sa z toho tešíme ešte doteraz. Nekonečný obdiv pestujem voči nám za to, ako sme s ňou dali tri mesiace v Ázii 🤭

Mali sme ísť aj tento rok.

Letenky už dávno kúpené, ubytko rezervované. Rozhodli sme sa medzitým pre ďalšie dietko. Jednohlasne, s radosťou.

Povedali sme si že pôjdeme do Ázie určite aj tento rok. Napriek tomu že je v tehotenstve všetko v poriadku, rozhodli sme sa na to nakoniec vykašľať. 🤗

Nič nestratíme.

Okrem peňazí za letenky a ubytko. Tie raz dva prídu naspäť. Tak to je vždy. Práveže získame - istotu. Čas tu, na Vianoce doma. A čas na to, aby sme všetko nachystali na príchod nového človeka do domácnosti. Všetko nás počká 🙏🏼 čaká nás toho ešte veľa...

Vnímame, že vždy je lepšie veci a aj energiu akou sú napríklad peniaze púšťať. Príde totiž vždy niečo lepšie, jemnejšie, s odkazom ktorý pre nás nesie pilier ktorý je naozaj pevnejší. Než sú materiality, dovolenky, peniaze, plány...

Verím že si to aplikujete každý do svojho života a situácií, ktoré nastali alebo nastanú 🫶🏼

27/10/2024

ADELKA #27 👫

Dnes oslavuješ narodeniny, maminka naša. A ja mám v hlave samé pekné pocity a spomienky.

Počas tých 9 rokov, čo sme spolu, som sa naučil veľmi ťa ľúbiť. Za všetko čo robíš, aká si, ako ty sama ľúbiš celý svet a všetko živé.

Tvoj prístup k rodičovstvu ma od začiatku fascinuje. Obdivujem ťa. Za to, ako sa s láskou a trpezlivosťou venuješ našej dcérke 🫶🏼

Tvoja obeta, práca pre nás ako rodinu a túžba vytvárať každý deň nanovo teplo domova je niečo, čo sa nedá opísať slovami a naozaj nedá vyčísliť peniazmi. Aj naše plné bruchá sú spokojné keď pre nás s Malvi varíš a pečieš samé dobroty.

Mám šťastie, že mám už tri roky manželku, ale oveľa dlhšie najlepšiu kamošku. Že mám ženu, pri ktorej môžem povedať každému že som naozaj hrdý, že práve ona je matkou mojich detí.

Tvoja láska, múdrosť a empatia sú inšpiráciou nielen mne, ale aj pre veľa ľudí naokolo, na to nikdy nezabudni 😊

Prajeme ti aj s Malvušou všetko najlepšie k tvojim narodeninám. Tešíme sa na ďalšiu kapitolu, ktorú začneme písať... už čoskoro... vo štvorici ✍️😊❤️

20/10/2024

To, že budeš čoskoro veľkou sestrou...
..je pre nás spomalenie a zvoľnenie do jemnosti. Kto iný, keď nie ty.
Tak empatická, jemná, dobrosrdečná a zároveň výmyselníček. Bábätku si našla už aj palicu na výpravy:))

Vieme, že ktokoľvek do našej rodiny príde, povedieš ho životom s nami s ďalšou ľahkosťou a smiechom ✨

Nič nám nepríde tak prirodzené ako to, že sa naša rodina rozrastá. Zároveň máme pocit, že nám život tak neprirodzene beží...rýchlo, veľmi rýchlo.

A my si ani nestíhame užívať. Nestíhame byť vďační. Jednu krásu dopĺňa hneď za ňou druhá.

Raz dávno mi niekto povedal, že všetko dobré čo som spravila pre iných, mi bude čoskoro oplatené na deťoch. O pár rokov neskôr to počul od iného človeka aj Boris. Žiadna náhoda, hehe!:))

Tak dobre, veď tu sme. Čakáme a ďakujeme. Pokope, v láske, šťastí, prijatí, veľkom očakávaní, dávať z nás opäť viac.

Viac ďalšej, večne mrviacej sa bytôstke 🙏🏼🤍🦋🦋

18/10/2024

Naša malá červená Fabijka 📍

Auto ktoré vozilo ešte mňa ako dieťa - a teraz vozí ešte našu dcéru.
Auto, za ktoré by sa dnes každý mladý hanbil. Aj sa každý vypytuje, že na čom to prepánafera stále jazdíme 😄

Ktoré má hrdzavé chybičky krásy, ale vnútri okrem mega silného motora aj dušu (😂)

Pamätám sa, ako nás dedko ako malé deti naložil a išli sme. Prešli sme z jedného konca SR na druhý, poznali všetky pamiatky, hrady po ceste, osobnosti ktoré sa v maličkých slovenských dedinkách narodili. Každý víkend výlet, chata, cesty, ryby, hríby, zvieratá, zážitky.

A pamätám sa, ako mi ho dal keď som mala asi 20 rokov. Zobral ma na jazdu až do Hlohovca, odtiaľ do Nitry a okolia, kde som splnila jeho skúšky a úspešne som dostala kľúče a papiere 😄
Odvtedy sme s Borisom na ňom natočili ešte raz toľko kilometrov ako dedko za celé tie roky čo ho mal. Zbalili vždy stan, kanistre s vodou a išli sme. Nekonečné dni cestovania, noci v aute aj v stane, zážitkov ako mrakov.

Prešli sme na ňom aj 4,5hod až do českej pôrodnice. Odviezli na ňom späť na domčok našu dcérku. Priviezli na ňom materiál na prerábku prvého bytu ešte v meste, neskôr nášho gazdovstva a všetkého čo nám kedy prešlo rukami. Brázdili na ňom cez polia a kopce. Dostala fakt zabrať 😂 Niektoré zážitky nemôžu vedieť ani rodinní príslušníci 😄

Previezli sme sa ňou polkou nášho spoločného života a zážitkov.

Možno ju bude treba čoskoro vymeniť, ale zatiaľ je stále našim kúskom a aj vďaka nej sme toho veľa prešli a veľa ušetrili 😎😂

02/10/2024

Môžu sa dať kúpiť väčšie a postaviť nové domy, a samozrejme že sú novšie a lepšie autá než je to naše.

Ale my v kľude a v plnej prítomnosti raňajkujeme s našim dieťaťom, od stola sa nikdy neponáhľame do práce.

Obedujeme taktiež spolu, každý deň domáce čerstvé jedlo a nie rýchlo objednané, v kancli s hlavou plnou stresu 🍲

Vidíme čo robí dcérka celý deň na vlastné oči, namiesto toho aby bola v jasliach, a my sme o jej dni počuli od pani učiteliek 🙏🏼

Chápete? Toto je cesta ktorú sme si zvolili dobrovoľne a toto je cesta ktorou chceme ísť aj ďalej.

Možnosti majú všetci rovnaké, alebo prinajmenšom podobné, preto nemáme radi ak niekto rozmýšľa štýlom "odkiaľ majú peniaze na dlhé cestovanie keď je ona na materskej," ako sa občas vyskytne v komentároch 😄

Niekto si môže povedať aj "kristepane to kam odišli z civilizácie, prečo išli na starý dom,..." ale myslím že ak nás spoznáte, tak pochopíte.

Naši kamaráti stavajú svoje novostavby. Kupujú moderné byty. Majú parádne autá. A my sa tešíme z ich snov a úspechov s nimi 🥰

Ale naša cesta to nikdy nebola. Ktovie, možno na staré kolená postavíme niečo vlastné. Nikto nevie čo bude o pár rokov...

Ale nateraz si užívame to naše skromné máličko. A teplo domova ktoré má takú hrejivú, iba našu vôňu 🌞

Ako to máte vy?
✨

23/09/2024

Počula som že vám chýbajú príspevky z gazdovstva! 😂

Tak jeden je tu. Asi aj nič nové, iba asi to, že pes nám vylúskal polovicu lieskovcov. Sliepočiek zostalo máličko, sú už staršie a veľmi nenosia. Kohút je za to ukážkový. Na jar to tu celé rozšírime o kačky a nové sliepky. A kozu. Dve alebo tri. Také tie menšie, čo budú kosiť v sade 😄

Prerábame dielňu. A pomaly aj kuchyňu. Lebo už bola nuda, všetko bolo porobené a nemali sme čo robiť. Tak sa nám pritrafili tieto nové projekty 😄 Z dielne bude letné sídlo, voláme to, že Cigar bar 🤣

Rozmýšľame čo s domčokom. Či rozšíriť. Či dačo zbúrať. Či dačo pristavať. Veľa otázok, veľa riešení, ale málo peniažkov. Tak robíme všetko naraz 😄

Záhrada - dopestovala som všetko možné aj nemožné, viac než minulé roky, ale to sucho... Bylinky zahynuli veľmi skoro. Zem bola tak popukaná, že mám pocit že uvidím do Austrálie. Pramene pod našim kopcom mali nižší tok, nemohlo sa ani polievať. Za celé leto jedna búrka, jedna jediná.

Ale aj tak máme všetko. Vďačná som. Opäť raz krásny rok plný nového, ale aj korenenia a kultivovania starého.

Uvidíme čo prinesie ďalšia záhradkárska sezóna 🌞

14/09/2024

"Nechýba vám to?"

Nedávno sme pridali príbeh, kde sme písali že koľko slobody to bolo, pred 5 rokmi...keď sme si sami brázdili Malajziou a Thajskom.

Hneď prišlo zopár správ, niektoré aj také kúsok uštipačné, niečo v štýle "a nechýba vám teraz taký život?"
A my sme sa zamysleli... Čo nám má chýbať vlastne?

Áno, chýba nám občas to, keď sme boli sami. Extrémne mladí 😄

Ale zároveň - čo znamená že vám chýba starý život? Nechýba tak trošku každému jeho mladosť? Ten život pred deťmi, pred dospeláckymi povinnosťami?

Stavím sa, že chýba tak nejako každému.

Na náš vek sme vtedy mali naozaj veľa pocestované. Každé moje ťažko zarobené peniaze popri nie ľahkej vysokej škole išli na cestovanie a sebarozvoj.

Pamätám si ako som klamala doma, že som spravila skúšku z imunológie. Pritom som sa tam išla len podpísať, lebo samozrejme mi nešlo učiť sa, v hlave som vtedy mala let ktorý bol o pár hodín 😂

Vždy sme mega riskovali, vymýšľali, žili totálne naplno, ako sa dnes vraví. Nikto z nášho okolia vtedy necestoval viac. Boli sme prví, ktorí robili prednášky pre mladých v našom bývalom meste, v Seredi. Užívali sme si, to áno.

Ak nám teraz niečo chýba, je to to, že to nemôžeme všetko zažiť znovu.
Ale viete čo? PREDSA TO vlastne ZAŽÍVAME.

A s našou dcérkou. Čo môže byť lepšie než ukazovať jej, čo jej rodičia vystrájali pred pár rokmi?

A potom sa vrátiť na chvíľu do bezpečia nášho vlastného domčoku, šťastní, naplnení, zdraví, a s radosťou plánovať ďalšie dobrodružstvo?

Nič.

Cestovanie s Malvínou a "novými životmi" je teraz o 110% lepšie a nechýba nám.

Fakt. 🙏🏼🥰

28/08/2024

Viete čo má teraz každý tie hodinky na ruke, do ktorých malé deti radi veľmi radi ťukajú? 😄

Také tie inteligentné, ktoré vám merajú všelijaké veci, kvalitu spánku a podobne...

Tak náš Boris má podľa nich lepší spánok než 99% ľudí na svete 😂 Nerobím si srandu, fakt je spáč. Spí aj keď potrebuje Malvi upokojiť, spal celý deň aj po tom čo sa narodila, akoby ten výkon podal on 😄 Spí cez všetko a všetkých, je ťažké ho zobudiť. Jeho spánok je naozaj kvalitný, usudzujem podľa jeho následnej neustálej chuti pracovať a niečo robiť 😄

Minule mi hodiny požičal, svoje vlastné nemám. Spánkové skóre som mala 63. On máva každý deň okolo 98.

A to som mala celkom dobrú noc. Ale viete, mama nemá takmer nikdy kľudnú a dobrú noc. Aj pri dvojročných deťoch je bežné sa budiť a upokojovať ich, alebo proste len tak precitnúť a kontrolovať či je všetko v poriadku.

Dnes sme išli okolo kaderníctva a mne napadlo vbehnúť tam a spýtať sa či má nevezmú. Po troch rokoch by sa už aj patrilo trošku sa o seba postarať 😄

A tá polhodinka kým mi umyli hlavu a strihli 40cm vlasov mi padla lepšie než čokoľvek iné. Musím častejšie 😄

Ešte keby sa v kaderníctvach nemusíte rozprávať, odpovedať, a počúvať všetky tie veci z kresiel naokolo že? Nemôžeme prosím zaviesť aj my to, že je tam ticho, nikto sa nič nepýta, iba oddychujete? Takzvané "silent appointments" ako mávajú v zahraničí?

Verím že nielen mne by to ticho tak veľmi prospelo 😂

22/08/2024

"Lubim ta maminka, najviac!"
..asi takto by som opísala naše dni už asi tri mesiace.

Odkedy sa naučila vyznávať takto lásku, vyznáva ju pravidelne niekoľkokrát do dňa 😄

Pribehne, celá natešená, vlepí mi pár mokrých pusiek na líce a čelo, povie tú najkrajšiu vetu na svete a zas šťastne cupkajúc odbehne. Copíky jej naskakujú a ja sa usmievam, sledujúc ako sa ide ďalej jašiť so psom.

Už som sa naučila čítať v tom, kedy je z nej fiškus a snaží sa ma obalamutiť sladkými slovkami. Aby mohla slečna pozrieť Krtečka. Lebo maminka dovolí častejšie než ocko 😄 "Tak, pozrieme "trtka", zavrieme ockovi dvere, aby nepočul, dobe?"

A takisto vidím, kedy to myslí čisto a úprimne, a tá detská láska jej srší z očiek.

A viem, že uprostred noci to myslí naozaj že naozaj, najviac ako môže myslieť. Zobudí sa a hľadá ma. Prekotúľa sa ku mne v posteli mrnkajúc. Objíme ma okolo krku, zašepká mi že ma ľúbi, v polospánku dá pusky a odf*kuje ďalej.

Niekedy potom už nemôžem spať. Aj tá poloha keď ma drží ako plyšáka je uff, a aj rozmýšľam nad tým aké vzácne sú tieto chvíle a slovká. Aké vzácne mi ešte budú.

Keď toto už len tak uprostred obchodu proste nepovie. Vtedy, keď si v Lidli dávame košíkové závody s ockom a ona v jednom z nich sedí a rehlí sa a nakoniec lapajúc po dychu kričí "lubim ta, najviaaaac!"...

Pretože raz príde ten čas, kedy sa tie deti začnú pri boškávaní mamiek a ockov červenať.

A príde to tak rýchlo, ako sa naučili sedieť. Loziť. Chodiť. Rozprávať.
"Lubim ta, poceeem, maminkaa, neboj sa!"

Nebojím sa. Už nie 🥹

07/08/2024

Som hrdá na to, že Boris je inšpiráciou nie len mne, ale aj ďalším ľuďom.

Hlavne kvôli tomu ako úplne sám pretransformoval celé svoje ja, vytvoril naše malé Backpack Studio.

Od mladého vojaka ktorý nebol spokojný so svojím životom - až po, poviem vo všetkej skromnosti -po úspešného freelancera, vďaka ktorému žijeme tú našu voľnosť a všetko tak ako potrebujeme 🙏🏼

Článok je Premium, ale odomkli sme vám ho. Stačí keď zadáte svoj e-mail a môžete si ho prečítať celý zadarmo 😊

Za rozhovor a možnosť ďakujeme portálu Startitup.

Pracoval s výbušninami a šoféroval vojenské autá. Dnes je freelancerom a weby na mieru tvorí z domu aj zo zahraničia.

21/07/2024

Malvína - 2 roky 🤍

Takto pred dvomi rokmi si prišla na svet v to najteplejšie ráno. Cez okno bolo počuť lastovičky a všade voňala žatva. Táto vôňa sa lemovala s pomarančovým éterickým olejom, tvojim jemným mrnkaním a slovami pôrodnej asistentky - "tak, a už je tahle malá víla pri kapradinách" 🪴

Vyštverala si sa totiž nejako pomaly sama h**e k mojej papradi pod kľúčnou kosťou, kde si spokojne odf*kovala. Nám sa stretli pohľady a prisahám, ak niekedy naozaj zastane čas, tak vtedy, keď sa prvý raz zahladíte do očí svojmu dieťaťu 🤍

Ležali sme tam spolu celé hodiny. Hodiny spoznávania sa a lásky. Ticha a žiadneho rušenia. Len ja, ty, červená deka a ocko ktorý vedľa nás nechápal a hladkal nás.

Keby sa len dá spísať koľko lásky si nám odvtedy dala. Koľko lásky nám každý deň dávaš skrz tvoje neustále pusky, objatia, stále kvakotajúc "jubim ta mamička. Aj ocka. A aj Nalu." A skrz to všetko čo robíš.

Tisíckrát by som si to všetko zopakovala.

Od tvojho zrodenia až po tento deň.

Si múdra. Pojašená, rozvážna, veľmi tichá aj veľmi veselá, aj divoká ako tie hlávky obilia vo vetre, Malvi. Buď stále taká.

Milujeme ťa 🦋

15/07/2024

4 roky dvoch Batohov 😄✨

Cez víkend sa udiala táto milá udalosť. Štvrté narodky odkedy sme oficiálne "vznikli." Štyri roky odkedy sme začali pridávať cestovateľské príspevky, riešili travel prednášky, a veľa cestovali.

Naše začiatky boli naozaj čisto len cestovateľské. Preto aj ten názov. Hocikedy sme sa zbalili každý do batôžku a išli hajde svetom aj Slovenskom. Neustále vonku, nikdy nie doma.

Rodiny boli zúfalé haha, ale to bol náš život. Letenky sme riešili ešte aj počas mojich labákov na vysokej škole, keď som sa schovala pod stôl a telefonovali sme spolu či naozaj kúpiť smer Švédsko uprostred semestra a prejsť ho autom. Asi je vám jasné ako to dopadlo 😄

Bolo toho veľa. Niekto toľko neprejde ani za život. Toľko hlúpostí, čo sme vyviedli, zážitkov ktoré máme a poučení, ktoré z toho boli. Ak sa otvoríte cestovaniu a objavovaniu, je to tá najlepšia investícia.
Ale ako roky plynuli, menili sme sa aj my. Názov sme nezmenili, lebo stále sa balíme každý do batohu, ale teda jeden pribudol 😄 A ešte aj podnikanie sme schopní zbaliť do ruksaku a odísť. Aj skrz to sa volá naša, teda Borisova práca Boris Belica - Backpack Studio 🎒

Ale menil sa život. Píšeme už nielen o cestách, ale hlavne o skromnom spoločnom živote nás troch na kraji zabudnutej dedinky. Pod CHKO, kde nám jelene chodia vyjedať jablká (a to sme tento rok chceli konečne vypáliť jabĺčko 😂), kde nám krkavce budili bábo Malvi v kočíku, kde si pestujeme všetko možné a tvoríme bylinkový raj ✨ a do toho ešte teda stále aj cestujeme 😄

A veľmi ďakujeme že ste tu s nami. Niektorí naozaj od samotného vzniku 🥰 ešte toho bude veľa, sľubujem:))

Adelka, Borko a Malvuš 🦋

11/07/2024

Tak veľmi veľa sa dá vyrobiť a doťuknúť k dokonalosti. Svoje vlastné výrobky. Produkty. Jedlo. Život. ✨

Ako sa predvčerom dopekali škoricové hniezda a popri tom som liala levanduľový sirup s mätou do fliaš, uvedomila som si, že toho tak veľa dokážem aj sama. Nachystať a vyrobiť od samého základu.

Byť hrdá na to aké dokážem veci a uvedomiť si to mi ale trvalo veľmi dlho. Dievča z mesta, ale s dedinskou starou dušou. Stále som cítila tlak toho, že takéto veci a vedomosti sa nenosia. Nikto v okolí taký nebol. Tak to bolo celé dlhé roky, až kým som si uvedomila, že je to vzácne a že sa to všetko opäť raz vráti.

A dnes sa to pomaličky vracia.

Statky, chov, záhrada, deti, komunity, práca pre seba namiesto na niekoho iného, neskutočné životné príbehy a sťahovanie sa na okraje dedín 🤍

Každý deň začnem nejaký nový "projekt". Destilujem si vlastné kvetinové vody na tvár. Macerujem oleje, ktoré poputujú do krémov a mydiel pre celú rodinu. Vyrábam "sladkosti," ktoré sa nebojím dať dieťaťu aj každý deň. Varím zo surovín ktoré sú naše, alebo zo zdrojov ktoré poznám. Zbieram a šírim semená našich kvetov, ktoré pomaly ubúdajú, ale raz tu budú opäť nanajvýš potrebné. Učím to ďalších ľudí. A aj tú malú, ale najdôležitejšiu osobu - našu Malvínu.

Snažím sa dať si toho maximálne veľa aj psychicky, pretože to matky potrebujú. A toto všetko mi pomáha.

Keď vyrábam, keď tvorím, keď (nielen) takto vyjadrujem seba. Keď môžem žiť jemne, ale zároveň cítim ženskú silu.

Ktorá opäť začala kolovať svetom. A ženy môžu opäť a ešte viac slobodne tvoriť, skrz samé seba 🦋

16/06/2024

Dieťa si nebude pamätať či žilo v maličkom starom domčeku alebo veľkom, novopostavenom, modernom.

Bude mu naozaj jedno, že sa vozilo v najluxusnejšom kočíku, alebo naopak v nejakom po dvoch ďalších detičkách.

Bude mu f*k, že nemá vlastnú izbu, alebo ju zdieľa so súrodencom (ok, možno aspoň do puberty 😄)...

Nebude dbať na to či ste chodili stále na výlety, dovolenky,...a či tam bolo all inclusive.

Nebude mu záležať ani tak na hračkách, ktoré mu dáme v nádeji, že sa konečne samé zahrá nie 5 minút, ale 20...

Aj keď na tomto všetkom záleží naopak, nám rodičom, ktorí im chceme dať všetko a dopriať toho čo najviac, častokrát materiálneho...

Tak si všímam, že častokrát my rodičia zabúdame na to, že pre ne je NAJVIAC náš čas a naša odpoveď.

Odpoveď so záujmom "áno, drobček?" na to ich tisíckrát vyslovené "ocko?!!?"

Odpoveď na ich plač, keď ich začne otec kolísať večer namiesto unavenej mamy.

Odpoveď činmi, keď položíme telefón či teplú kávu a venujeme sa im a tej už desaťkrát za deň prečítanej knihe.

A odpoveď úprimnej lásky, ktorú dávame ich matke. Všíma si, nasáva, je prepojené s mamou. Keď je v bezpečí a spokojná mama, je aj dieťa. A nie tak naoko, ale naozaj.

OTCOVIA, dnešný deň je venovaný vašej role. Úlohe otca ako neodmysliteľného celku rodiny a pocitu bezpečia, ktorý celej rodine dávate.

Zdravá otcovská prítomnosť je dôležitá rovnako ako aj matkina.
A ja prajem každému, aby sa tejto úlohy, keď na neho príde, chopil tak, ako je treba.

Mäkko, so záujmom, pravo, otcovsky 🩵

13/06/2024

Dnes pichneme do osieho hniezda a tento príspevok bude dlhý.

Ale spravíme to radi, ak to niekomu pomôže postaviť sa za seba a vážiť si samých seba.

Vnímame, ako sme takmer my všetci, mladí rodičia pre staršie generácie iba na smiech, za to že chceme aby dieťa odmala vyživovalo svoj črevný mikrobióm správne, pretože mu to dá základy zdravia do konca života (rozumej nepcháme do detí napolitánky so zložením na 8 riadkov, párky každý druhý deň na raňajky, a pribináčiky kde je polovica produktu len cukor.) To ale neznamená, že naša dcéra ešte nikdy v sebe cukor nemala a že občas si s ňou nedáme nejakú, ale stále zdravšiu sladkosť.

Ako sme podľa nich divní za to, že nechceme aby maličké dieťa trávilo každý deň nejaký čas sledovaním televízie, prihlúplych pesničiek a pre ich hlavu rýchlych rozprávok, ktoré ich mozgu nijak nepomáhajú, naopak všetky detské a pre nich potrebné pochody a správanie ovplyvňujú negatívne. Prizvukujem, nevravím že Malvi občas nekukne Krtečka, ale chápeme sa 🙂

Nepočúva tvoje dieťa každý deň napríklad Jaroša ale spievate si spolu vlastné veci? Hneď si divná biomatka ktorá nechce dieťaťu dovoliť byť dieťaťom 🙌🏼

Rešpekt voči vám ako novým rodičom a výchove a vašich pravidlách? Že by ste sa vy vlastne nebáli zveriť im do rúk dieťa lebo im môžete plne dôverovať že vám nebudú robiť naschvál? Nie. Niečo ako rešpekt voči vašim rozhodnutiam staršie generácie nepoznajú, pre nich ste stále len deti a všetko vedia predsa oni najlepšie, pretože oni vychovali už XY detí (česť dospelým, ktorí túto formulku nepoužívajú) a všetky boli a sú "spokojné" a "žijú".

Áno, spokojné tak, že 90% mladých si pamätá bitky z detstva viac než zážitky, sú závislé na alkohole či cigaretách a iných uvoľňovákoch. V kombinácii s dnešným životným prostredím, štýlom života a - použijem slovo, ktoré dnes tiež všetci vysmievajú - traumami! majú hocijaké och**enia už v skorej 30tke a vôbec nepotrebuje dnes každý piaty mladý človek psychoterapeuta:)) všetkým je tak krásne...

Žijeme v zvláštnej dobe a tá ešte zvláštnejšia, ktorá ovplyvnila celú dnešnú generáciu nijako nepomáha tejto dobe našej.

Ale, viete akú dobrú vetu som nedávno čítala?

"Choose distance over disrespect."
"Zvoľ radšej odstup, než neúctu."

To ako každý vychováva je jeho vec. To ako sa stará o svoje dieťa detto. Ak má človek iný štýl než ja, rešpektujem to. Teda aspoň my to tak máme.

Nedovoľte nikomu hovoriť vám do toho a robiť z vás hlúpych.

Vážte si natoľko samých seba. Zmení sa vás vzťah s vami, medzi vami s partnerom, aj s dieťaťom.

Možno viac nabudúce...🫡

03/06/2024

Dnes ráno sme sa zobudili, ležali...
..a Malvína sama od seba ukázala na moje brucho. Že vraj tam bola, papala tam a hrala sa.

Bolo tam "dobe" a bolo tam "tepjučko" 🤍

My sme na chvíľu zostali úplne ticho, zírali a počúvali 😄
Ešte keď bola v brušku, čítala som si o tom že deti v rozmedzí 2-3 roky si na tieto prenatálne časy pamätajú. Vravela som si že to raz skúsim. V tomto období sa ich môžete pýtať na to, ako bolo v brušku, a niektoré sú schopné vám odpovedať, lebo si pamätajú. Je to tak trochu alchýmia 😄

To, že tam bolo teplučko a ten zvláštny výraz v jej očiach nám utvrdilo, že toto naše šidlo si to naozaj pamätá. Začala s tým sama od seba, hneď po zobudení. Ústa sa jej nezavreli a od rána rapotala len o tom, ako bolo v bjušku.

Je to pre mňa veľmi vzácne, na niečo takéto som sa chcela spýtať, aj keď úprimne, ešte mi to nenapadlo lebo dva roky má až na konci júla 😄✨

Už teraz ale viem, že to bude moja obľúbená otázka a semtam sa na to opýtam. Kto vie, čo mi všetko povie 😄☺️

Tak ja len, že skúste to aj vy s tými vašimi šidlami. Možno budete zírať aj vy a vsadím sa, že to každú mamu rozcíti tak ako aj mňa 🥹😄